pondelok 13. novembra 2017

Poviedky kaviarenské (a iné)

Tak teda konečne píšem :) To som mala v pláne už pred dvoma týždňami, ale odrazu sa mi akosi zahltil čas a ja ho mám nejako menej. Ale nevadí, veľmi sa z toho teším!
Takže teraz (ešte skôr ako budem utekať do školy editovať náš ďalší mini filmík) som sa konečne odhodlala sadnúť za počítač a povedať vám, ako sa tu tie posledné týždne mávam :)

Nuž, veeeľmo dobre...

Hoci sa to dvojtýždňové obdobie o ktorom chcem písať začalo trošku nešťastne, chrípkou ako hrom. Celý týždeň som preležala v posteli s teplotami (čo je u mňa nezvyčajné), zaľahnutými ušami, kašľom, no skrátka, chrípka ako sa patrí. A vtedy som si (opäť raz) uvedomila, aká vďačná som za ľudí, ktorí ma obklopujú, nakoľko moje spolubývajúce niekoľkokrát podnikli výlety do obchodu aby mi nakúpili čo to pod zub, alebo sa párkrát prešli do lekárne, hoci počasie bolo otrasné... Našťastie som ale v tom týždni mala školu len raz, a to v piatok, takže som to mohla spokojne vyležať. A paradoxne tá chrípka prišla práve na Halloween. Nie že by sme si robili extrémne ťažkú hlavu s kostýmami, ale mali sme v pláne jednu dve párty. Ako to nakoniec dopadlo už všetci vieme, hoci ak by som bola išla na nejaký večierok, aspoň by som si nemusela robiť starosti s kostýmom, lebo vďaka chrípke som vyzerala ako pravý a nefalšovaný zombík. Ale čo už, možno o rok...