nedeľa 13. októbra 2019

Beki ide robiť vodičák...áno, v Škótsku


Áno, áno, už je to raz tak. Včera ráno (napriek tomu, že bola sobota) u nás zazvonil poštár a priniesol mi moju novú kartičku s názvom "provisional licence" vďaka ktorej už môžem konečne zavolať do autoškoly a vyštartovať. Úprimne sa na to veľmi teším, ale keďže som to ja, tak som veľmi zvedavá, aké zaujímavosti sa mi pri tom udejú. Predbežne by to malo vyzerať tak, že všetku teóriu sa budem učiť na vlastnú päsť doma, a zároveň sa začnem pomaly oboznamovať s autom, za pomoci inštruktora a neskôr aj Matthewa. Keďže v Škótsku vám stačí len niekoľko prvých jázd s inštruktorom a potom už môžete jazdiť s niekým ďalším, kto má vodičák aspoň šesť rokov a vek nad 24 rokov. Matthew dokonca prehlásil, že ma potom nechá šoférovať SMARTinu, tak som velice zvedavá a nenápadne si to musím skontrolovať, či si to ešte nerozmyslel...  Celkovo sa ale veľmi teším a som zvedavá, čo ma čaká. Lebo poviem vám, už len to vybavovanie je niekedy riadna sranda. Tak napríklad teraz, aby som vôbec dostala svoju vytúženú kartičku, som musela poslať originál svojho pasu niekam...ani neviem kam, aby si overili že nie som terorista alebo tu nežijem nejako na čierno. A jasné, viac mi nebolo treba a môj mozoček už videl všetky možné katastrofické scenáre o krádeži identity, lebo veď od malička človek počúva „nikdy nedávaj svoj pas z ruky!“ atď. Chvíľu som aj váhala či to vôbec poslať, ale Matthew ma potom ukľudnil, že u nich je to bežné a keď si priplatím poistenie, tak bude všetko v poriadku. Takže poď ho na poštu a rovno vybaviť všetky možné poistenia aké sa len dali. Chvíľu som bola pokojná, ale o chvíľu na to objavila drahá Alba a keď som jej povedala o tom, ako som poslala svoj pas, jej okamžitá (a dosť španielska) reakcia bola: „A ty si normálna?! Už si počula o krádeži indentity?“  Takže si viete predstaviť ako mi bolo, ale našťastie je všetko v poriadku, ja som stále ja, a môj pas, spolu s kartičkou (z ktorej na mňa zíza moja ohyzdná fotka) teraz pekne ležia na stole. Takže asi toľko na úvod k môjmu začiatku vodičského dobrodružstva. Určite vás budem informovať ako sa mi darí, prípadne koľko ľudí sa mi podarilo nezraziť.