Kamoškovia, ahojte. Sedkám si v “zimnej záhrade“ a za oknami sa “deje“ nejaký koncert. Netuším, čo to je, kde to je, ale spevák veľmi dobre imituje Eltona Johna aj Elvisa takže sa nesťažujem. Počasie je veľmi premenlivé, ako to už v Škótsku býva, máme tu dosť šero a slniečko vykukne len občas. Ale stále lepšie ako nádielka krúpov, ktorú sme tu mali predvčerom. Pred asi dvoma hodinami som sa vrátila z botanických záhrad, ktoré mám cca 30min od domu a povedala som si, že vám (ako vždy) pri šálke čajíku (približne štvrtého, ale kto by to počítal, že?) poviem niečo o tom, ako prebiehal môj marec a aspoň z časti, ako bude prebiehať apríl, lebo čuduj sa svete, Beki sa znova sťahuje... áno, tretíkrát tento rok. Ale pekne poporiadku...
Marec sa začal jedným
spontánnym útekom do Ayru. V jedno pondelkové ráno som sa zobudila s miernou
(rozumej veľkou) panikou ohľadom platenia/neplatenia zdravotky, registrovania
sa ako živnostník, môjho settlement statusu (pre nevediacich niečo ako zelená
karta aby ma odtiaľto nemohli vykopnúť...už nikdy) a asi si viete
predstaviť tú snehovú byrokratickú guľu čo sa na mňa valila. No a keďže
vtedy bol môj drahý Slovenský priateľ (ktorého tu tak často spomínam) neďaleko
Ayru, skočili sme na vlak a mali sme náááádherný deň, plný slniečka,
pláže, koláčov a čaju. Poviem vám, vracať sa do Ayru je pre mňa teraz
veľmi zvláštne... Po jednej stránke si už neviem predstaviť bývať tam, hoci
snívam o tom, že jedného dňa budem zas žiť maximálne 5min od pláže, ale čo
sa života tam týka, je to uzavretá kapitola. Na druhej strane je to ako návrat
domov a kedykoľvek potrebujem zmiznúť, bežím tam.
