Tak teda konečne píšem :) To som mala v pláne už pred
dvoma týždňami, ale odrazu sa mi akosi zahltil čas a ja ho mám nejako
menej. Ale nevadí, veľmi sa z toho teším!
Takže teraz (ešte skôr ako budem utekať do školy editovať
náš ďalší mini filmík) som sa konečne odhodlala sadnúť za počítač
a povedať vám, ako sa tu tie posledné týždne mávam :)
Nuž, veeeľmo dobre...
Hoci sa to dvojtýždňové obdobie o ktorom chcem písať
začalo trošku nešťastne, chrípkou ako hrom. Celý týždeň som preležala
v posteli s teplotami (čo je u mňa nezvyčajné), zaľahnutými
ušami, kašľom, no skrátka, chrípka ako sa patrí. A vtedy som si (opäť
raz) uvedomila, aká vďačná som za ľudí, ktorí ma obklopujú, nakoľko moje
spolubývajúce niekoľkokrát podnikli výlety
do obchodu aby mi nakúpili čo to pod zub, alebo sa párkrát prešli do lekárne,
hoci počasie bolo otrasné... Našťastie som ale v tom týždni mala školu len
raz, a to v piatok, takže som to mohla spokojne vyležať. A paradoxne
tá chrípka prišla práve na Halloween. Nie že by sme si robili extrémne ťažkú
hlavu s kostýmami, ale mali sme v pláne jednu dve párty. Ako to
nakoniec dopadlo už všetci vieme, hoci ak by som bola išla na nejaký večierok,
aspoň by som si nemusela robiť starosti s kostýmom, lebo vďaka chrípke som
vyzerala ako pravý a nefalšovaný zombík. Ale čo už, možno o rok...
No a v piatok poďho do školy a na druhý deň
rovno na natáčanie. Začali sme totiž točiť náš ďalší film (tentokrát až osem
minútový!). A veľmi sa z toho teším. Natočili sme to za dva dni
a opäť som bola vďačná a šťastná jak malé decko, lebo celý týždeň
lialo ako z krhly, ale zrovna v deň, kedy sme mali natáčať (a
potrebovali sme pekné, slnečné počasie), slniečko svietilo už od rána a nám
všetko vyšlo tak, ako sme si naplánovali. No čistá radosť! (Ha a konečne
mám aj jednu režisérsku fotečku :D.)
No a teraz nás čaká ešte kopa roboty s editovaním, strihaním, práce
so zvukom a miliónom papierovačiek. Minulý týždeň sme strávili takmer šesť
hodín zavretí za počítačom a strihali sme prvý materiál. No srandy kopec.
(Hlavne keď naša škola funguje tak, že jakmile je v počítačovej učebni
zapnutých viac počítačov, spustí sa klíma, ktorá nejde vypnúť. Takže si viete
predstaviť, že po tých dobrodružných šiestich hodinách som odtiaľ vyšla ako
cencúľ. Nehovoriac o tom, že spolužiačka ťukala do klávesnice
s rukavicami na rukách.) Ale nevadí, teším sa, lebo
doterajšie zábery sa mi zatiaľ fakt páčia.
A teraz to najlepšie. Už to budú pomaly dva týždne
(vlastne deň po tom ako som vstala z postele), mi zazvonil telefón
a v ňom sa mi ozvala teta z tej (áno, miliónkrát ospevovanej)
poľskej kaviarne s otázkou, či stále hľadám prácu. A keďže u nás
v byte tento rok pre zmenu nemáme signál (ale wifi konečne funguje) tak
som musela ísť volať von pred intrák. No a jasné, že o malú chvíľu
som bola opäť raz Brigdet Jonesová, na ktorú všetci pozerajú ako na blázna keď
skáče popri telefonovaní akoby vyhrala jackpot a sem tam si aj zapiští!
Ale kto by v takej chvíli riešil ako vyzerá, však? Skrátka a dobre,
teraz pracujem v krásnej poľskej
kaviarničke a už približne druhý týždeň takmer poletujem vzduchom od
radosti. Chcela som sa z toho takto internetovo a verejne vykričať už
keď som začala, ale nejako na to nebol čas... lebo viete som zamestnaná, tak
mám menej času :D (Juch!) Hej hej, takto nejako mi zašibáva už druhý týždeň.
Navyše, keďže idú Vianoce, máme v kaviarni prenádhernú výzdobu
a o týždeň začíname s vianočnými pesničkami, takže už teraz sa
teším! A ako sa mi tam pracuje? Úžasne :) Mám tých najlepších
kolegovcov a šéfovcov na svete a zákazníci sú (chvalabohu) veľmi
milí, chápaví a trpezliví. (Jasné že sa občas stane, že im nie tak celkom
rozumiem, ale oni mi vždy ukážu prstom na jedálny lístok, takže problém sa
vyrieši.) No a tiež by som sa o tom mohla rozpisovať do aleluja,
takže sa pokúsim krotiť a približne tu to zastaviť. Ale určite zas bude
pokračovanie v ďalších článok, to s nebojte :D... A hodím sem aj
dve fotky (jednu cvakla moja kamoška pri včerajšej návšteve a jednu som
laicky skúšala ja. To len aby ste mali aspoň približnú predstavu kde teraz
pracujem :))
No a na záver mám ešte pár fotiek z ohňostrojov,
ktoré sme boli pozerať v piatok. Vždy v polovici novembra sú
v dostihovom areáli kolotoče, karneval a na záver úžasné polhodinové
ohňostroje. My sa vždy prikradneme zozadu, od minulého roka už máme vytipované
tajné pozorovacie miesto mimo areálu a vyhneme sa tak predraženým lístkom
a odtiaľ máme dokonalý výhľad na ohňostroj.
Tak pokukajte fotky a ja sa zas ozvem. Určite bude
o čom, lebo...aha a to som vám aj zabudla povedať, ale ďalšia najsamlepšia novina na svete... budúcu
stredu máme o siedmej tanečný večer so živou hudbou a bude sa trsať Ceilidh t.j. škótske tanečky, ako to ja volám, takže
všetci čo ma poznajú si vedia predstaviť ako veľmi-preveľmi sa už teším! :)
Zatiaľ teda pekne pozdravujem a vidíme sa pri ďalšom
článku!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára