Prvé mesiace na Slovensku...

Kamoškovia, ahojte.

Hlásim sa Vám po troch mesiacoch v Bratislave. Ako ten čas prešiel – nemám ani potuchy!

Ale povedala som si, že keďže presne o týždeň letím opäť do Škótska (aj keď mi to trhá srdiečko, len na otočku) tak bude fajn vám trochu porozprávať o tom, čo sa deje v mojom živote na Bratislavskej pôjde. Pravdepodobne to bude vcelku krátka výpoveď, lebo nová práca mi v podstate požiera 90% času, víkendov, sviatkov...života. :)

Ale o tom o chvíľu. Práve si sedkám v Martinuse, popíjam bazovú limonádu na vrch ktorej z nepochopiteľného dôvodu niekto nasypal chia semiačka, ktoré sa teraz dostali do slamky a ucpali ju....prosím prečo? Anyway... podarilo sa mi dnes výnimočne zdrhnúť z práce o niečo skôr, tak som si povedala, že využijem čas zmysluplne.

O desať minút neskôr....

A Beki sa opäť presúva...na Slovensko

 Kamoškovia, ja ani neviem kde začať. Keď toto píšem, sedím uprostred neskutočného bordelu, s troma otvorenými kuframi a vedomým, že do nich ani náhodou nezmestím všetky veci ktoré mám porozťahované po izbe do takej miery, že nie je vidno podlahu. Áno, panika narastá. Vyzerá to tak, že zajtra sa prejdem do mesta a kúpim ešte jeden kufor... Joj ako ja ľúbim balenie... Ale teda aby ste vedeli, čo sa vlastne deje... Pre lepší kontext bude asi najlepšie, ak si kliknete SEM. Je to článok, ktorý som napísala asi pred dvoma týždňami, ale nakoniec som sa rozhodla nezdieľať ho na FB, lebo mi to prišlo vcelku osobné... asi...ja ani sama neviem prečo. Ale myslím, že najjednoduchšie bude ak teraz na chvíľu prestanete čítať a nakuknete na predchádzajúci článok. Je trošku dlhší, ak sa chcete pobaviť na Beki Bridget Jonesovej, odporúčam ho prečítať do konca. A pokiaľ chcete iba úvod do môjho posledného polroka, najmä čo sa týka práce, postačí vám začiatok. 😊

O tom ako Beki bicykel do vlaku trepala (a o polročnej nezamestnanosti)

Kamoškovia moji, AHOJTE. Po veľmi dlhej dobe sa hlásim, z výnimočne slnečného Glasgow. Je to jedna z najdlhších prestávok aké som mala, odkedy som tento (prachom zapadnutý) blog založila. Ale musím sa priznať, že tentokrát to bolo úmyselné. Poväčšine začínam svoje články s tým, ako som už niekoľkokrát začala písať a niečo do toho vždy prišlo. Nuž tentoraz som sa tomu nasilu vyhýbala a stále to len posúvala. Povedala som si, že sa ozvem, keď budem konečne mať tú vysnívanú robotu, ktorou sa budem môcť pochváliť (a ako prílohu sem hodím nejaké fotky z mojej kancelárie v BBC alebo z natáčania pre Netflix). No, jeden myslel....