Malé i veľké radosti posledných dní

Peknú nedeľu želám! Dúfam, že máte krásny a pohodový víkend. Ja som sa včerajšou sobotou doslova prepísala. Či už to boli práce do školy, písanie mojich vlastných textíkov, alebo len nejaké poznámky a zápisky. Také dni mám veľmi rada, takže dnes som sa v tom rozhodla pokračovať a tak vznikol tento malý radostný článok. Chcela som totiž napísať o veciach, ktoré sa tu za posledné týždne udiali a počas spomínania a spisovania som si uvedomila, aké vzácne dni to boli, plné úsmevov a pozitívnych vecí... :) 

Dôvod na radosť číslo jedna, bola návšteva mojej milej Maggie. Prišla ma navštíviť začiatkom februára, za čo som bola veľmi vďačná, lebo som si opäť uvedomila, aké mám šťastie na ľudí, ktorí ma obklopujú. Spoločne sme si spravili výlet do Glasgow, prešli sa po pláži, pokukali mesto, vyobdivovali sme retro obchodík (niekoľkokrát) a strávili niekoľko rokov v jednom papiernictve v Glasgow, z ktorého som si odniesla (mimo iného) jednu krásnu retro pohľadničku, len tak, pre radosť :). A v neposlednom rade sa mi vďaka Maggie a jej trpezlivosti, podarilo urobiť fotografiu, ktorú budem môcť použiť ako jednu zo šiestich fotiek do finálnej skúšky z digitálnej fotografie. (Ešte raz vďaka :*)

Taký obyčajný deň

V priebehu tohto týždňa sa mi v hlave začali črtať dva články, ktoré som chcela napísať a jeden z nich som mala v pláne spísať už dnes. Ale potom sa prihodil dnešný deň a ja cítim potrebu ho zaznamenať nie len pre seba do denníka, ale aj sem. Už predtým sa párkrát stalo, že som chcela niečo napísať, nejakú príhodu z dňa, len takého obyčajného, ale potom som si to rozmyslela, lebo som rozmýšľala, či ten deň nebol až príliš obyčajný a či sa mi tá situácia nezdala výnimočná len preto... no lebo som to proste ja... A tak som radšej nič nenapísala. Ale občas prídu dni, ktoré sú naozaj trochu iné ako ostatné, možno len v detailoch, alebo nastanú situácie, ktoré vám vyčarujú úsmev na tvári, alebo infarkt na srdci, asi tak ako mne dnes, počas toho zvláštneho dňa.

Dúfam teda, že článok aspoň trochu zaujme, alebo aspoň pobaví...

Ako teda vyzeral jeden z tých mojich (ne)obyčajných dní?

Zápisky z posledných týždňov

Opäť sa mi zdá, že čas tu niekto úmyselne zrýchľuje. Ani neviem, ako všetky tie dni prešli a odrazu sú to takmer tri týždne, čo som sa ozvala naposledy. A že sa toho stalo za tie týždne! Pokúšam sa to dať dokopy už dva dni a nebyť môjho denníka, vďaka ktorému mám možnosť si to všetko pekne zrekapitulovať, asi by som ani nevedela, čo mám vlastne napísať. Ešte, že je tu ten denník....podobnosť s Bridget Jones ma začína desiť...

Aby som vás ale nenudila dlhočíznymi textami, pokúsim sa to zhrnúť trošku stručnejšie :). Takže...

Zápisky z Glasgow

V Glasgow som bola pred dvoma týždňami. Bola som tam na návšteve a zároveň načerpať trochu energie plynúcej z možnosti rozprávať materinským jazykom, keďže návrat po Vianociach nebol úplne najjednoduchší. Z mojej dvojdňovej návštevy vyplynulo asi toto:

•  Glasgow je mesto, v ktorom sa na sto percent zakaždým stratím (áno, aj s navigáciou). Hoci som nešla na danú adresu prvýkrát, aj tak som sa pýtala asi troch ľudí (s navigáciou v ruke) ako sa dostanem zo stanice na danú adresu.
•  Ak sa raz budem vydávať, viem, kde si zoženiem svadobné šaty.
•  V Glasgow je vždy chladnejšie ako tu, v Ayri.
•   Prvýkrát som tam jedla makaróny. Boli super, ale do budúcna: nekombinovať s vínom...
•   Po rozhovore s mojimi kamarátmi a ich poznámkami na moje varenie (vyplývajúcich z článkov ktoré píšem) som učinila rozhodnutie, že okrem nezdarených pokusov sa budem musieť občas pochváliť aj nejakým úspešným varením....inak tie svadobné šaty asi ani nebudem potrebovať...