O tom ako Beki bicykel do vlaku trepala (a o polročnej nezamestnanosti)

Kamoškovia moji, AHOJTE. Po veľmi dlhej dobe sa hlásim, z výnimočne slnečného Glasgow. Je to jedna z najdlhších prestávok aké som mala, odkedy som tento (prachom zapadnutý) blog založila. Ale musím sa priznať, že tentokrát to bolo úmyselné. Poväčšine začínam svoje články s tým, ako som už niekoľkokrát začala písať a niečo do toho vždy prišlo. Nuž tentoraz som sa tomu nasilu vyhýbala a stále to len posúvala. Povedala som si, že sa ozvem, keď budem konečne mať tú vysnívanú robotu, ktorou sa budem môcť pochváliť (a ako prílohu sem hodím nejaké fotky z mojej kancelárie v BBC alebo z natáčania pre Netflix). No, jeden myslel....