A je tu august. Čas, kedy sa mi skončilo jedno dobrodružstvo a o chvíľu (snáď) začne nové.
Vitajte späť :) Ak by vás
náhodou zaujímalo, ako zhruba vyzerá moja práca v tomto online priestore
(rozumej, na tomto blogu), predbežne tak, že niekoľko dní (no dobre, väčšinou
týždňov) si hovorím, že by som chcela niečo nové napísať. V hlave sa mi
spriadajú myšlienky, snažím sa zrekapitulovať, čo sa vlastne za to pol storočie
od posledného článku udialo, následne skončím na blogu kde si ten posledný
príspevok prečítam na oživenie pamäti a keď si konečne sadnem za počítač,
väčšinou zistím, že mám dysgrafiu. Ani si neviete predstaviť, koľkokrát som
musela prepisovať slovíčka len v tomto prvom odstavci, lebo písmenká si
tancujú ako sa im zachce. Neviem prečo, ale možno mi tým dáva mozog najavo, že
je na čase trošku skľudniť jeho činnosť a ja že DOBRE. Takže dnešok je deň
kedy (ak môj krvný tlak nevyhupne na nebezpečné maximum z tohto dys-písania)
budem trošku relaxovať a popri tom vám poviem, čo je nové. Lebo nech si tie
písmenká tancujú akokoľvek, vždy ma baví ťukať ich na papier.
Takže, od druhej polovice
mája, (uhádli ste, čas od posledného článku) sa mi podarilo zopár zaujímavých
vecí. Stihla som byť na antibiotikách po asi dvoch rokoch, dostať včeličku do
ramena, natočiť desať videí, spraviť si na záhrade Jane Austen piknik a prežiť inváziu mravcov, byť na krásnej svadbe, mať stretávku zo strednej po PIATICH
rokoch (?!), rozposlať desiatky životopisov, konečne dostať svoje zvyšné veci z UK
len preto aby som si mohla o mesiac kúpiť letenku naspäť, vybaviť si nový OP, upiecť
banánový chleba asi 8 krát, prvýkrát v živote sa zaregistrovať na
Netflixe, no a aby som nezabudla na taký detail, dokončiť školu a tým
pádom aj knihu...
