O usrkávaní horúcej čokolády a nesmrteľnosti chrústa

Sedím v kuchyni zababušená do svetra a deky, radiátor fičí na plné obrátky, v kanvičke bublá voda na čajík (dnes už šiesty) a v pozadí sa mi okrem zvuku hučiacej chladničky ozýva zvuk motorovej píly. Nohy mám vyložené na nízkom stolíku a už pol hodinu v bolestiach čakám, kedy mi odmrznú. Áno, Beki bola vonku a áno, zima už konečne dorazila v plnej paráde. (Rozumej hrôzostrašné mínus dva stupne)... Keďže som sa ale len pred malou chvíľou vrátila z vonku, kde sme spolu s pár kamarátmi strávili takmer štyri hodiny, môžem si s čistým svedomím obhájiť tie dva páry vlnených ponožiek...

Krásny víkend na slovenskú nôtu

Na tento víkend som sa tešila snáď od septembra. Konkrétne od doby, čo mi Nika (osôbka mne veľmi drahá) oznámila, že už má kúpené letenky. Od toho momentu mi neustále niekde vzadu v hlave visel dátum dvadsiaty deviaty október. Tajne som spriadala plány o tom, čo mám vlastne navariť, kam všade pôjdeme, čo budeme robiť, či nemám stiahnuť nejaké filmy, či budeme mať dosť času na poriadny rozhovor, či je ešte niečo čo mi treba priniesť a následne odniesť a všakovaké iné možné blbosti detaily, aké dokážu len mňa omínať vyše mesiaca.

Asi nemusím veľmi opisovať sobotňajšie ráno, lebo všetci čo ma poznajú si isto vedia predstaviť, v akom stave som asi bola. Ako vždy nič zvláštne, len som sa možno trochu vznášala :). Ráno som vstala (možno trochu skôr ako obyčajne), doupratovala izbu, nachystala uteráky, trikrát úplne zbytočne poutierala prach a pobrala som sa uvariť polievku do kuchyne. (Stálym čitateľom už zrejme preblesklo hlavou akú polievku som kuchtila). Áno, zeleninovú, áno, tú s kukuricou. Optimisticky som si myslela, že (keďže inú polievku tu ani nerobím) na nej nemôžem nič pokaziť. A predstavte si, môžem. No nezgrcne sa mi tá zásmažka zrovna vtedy, keď chcem aby to bolo podľa možností jedlé? Ale čo, hmotu som vyliala do umývadla a dala to na druhý pokus :).

O skorých Vianociach a o tom, ako som konečne vybabrala s Votrelcom...

Ide zima. Všimli ste si?

Teda neviem ako v Bratislave, ale tu už naozaj prichádza. Dnes ráno som pozorovala svitanie. Áno, som hore už od piatej. Nie, neviem prečo. Jednoducho som sa zobudila. Pol hodinu som presviedčala samú seba že spím a nakoniec som to vzdala a o siedmej ráno si spravila hemendex :P. (Lepšie ako ovsená kaša o štvrtej ráno).  Musím ale povedať, že vstať takto skoro má svoje čaro. I keď spočiatku ma trochu vydesil fakt, že keď som o pol siedmej odtiahla záclonu, vonku bola ešte čierno-čierna tma a svietili len lampy. Keď som sa ale vrátila z kuchyne zo skorých raňajok a so šálkou vrelého čaju, postavila som sa k oknu a len sa dívala. Behom ani nie pol hodiny sa rozvidnilo, ale pozorovať ten proces bolo krásne. Niežeby som mala ktovieaký výhľad, priamo oproti mne totiž stavajú novú budovu, čiže okrem celotýždňového ruchu mi to aj bráni vo výhľade. Keď sa však dostatočne nacapím na ľavý okraj okna a dívam sa za náš campus, veľmi pekne vidím, ako sa spoza neho vynára slnko. 

Cesta do hlbín študákovej kuchyne II.

Už dlho som premýšľala nad tým, že vám napíšem niečo o mojich kuchynských dobrodružstvách. Avšak na moje šťastie, zatiaľ veľmi nebolo o čom písať. Podarilo sa mi uvariť zopár vecí, ako napríklad rôzne druhy omáčok, dokonca sa mi podarilo urobiť mäso v cestičku, (rozhodnutie dotýkať sa surového mäsa bolo jedno z najväčších aké som tu uskutočnila, ale keďže to bolo nevyhnutné, veľmi nebolo o čom rozmýšľať...) Stále dokola si varím zeleninovú polievku (áno, tú s kukuricou) a pomaly sa učím.  A keďže som sa za ten čas už čo-to naučila, rozhodla som sa spísať zopár rád pre začínajúcich kuchárov, nie len študentov, a zároveň vám priblížiť včerajší deň, ktorý by sa dal označiť ako Experimentovanie v kuchyni...

Na úvod musím povedať, že včerajšok bol naozaj krásny. Taká milá a veľmi pokojná sobota plná prírody. O jedenástej sme sa s Riinou vybrali von, spolu s našimi foťáčikmi. Ja som to plánovala už dlho, keďže celý týždeň som tu obdivovala tie nádherné jesenné farby, ale cez týždeň na to až toľko času nebolo. Tajne sme dúfali, že nám bude svietiť slniečko, čo sa nakoniec síce nestalo, ale myslím, že niektoré fotky sa napriek tomu podarili. Veď kuknite sami, priamo TU.  A tak sme sa tri hodiny túlali po neskutočne krásnej prírode, Beki si prišla na svoje, lebo sme sa zatúlali aj na najstarší cintorín v Ayri, ktorý bol taký veľký, že je tam dovolené jazdiť autami. Prechádzka nám trvala takmer tri hodiny, počas ktorých sme stopovali niekoľko pobehujúcich veveričiek, obdivovali (tie chlpaté) kravičky :), kývali golfistom a ja som počas prechádzky lesom úplne žasla nad tým tichom a kľudom. Vrátili sme sa niečo pred druhou a bolo načase uvariť obed...

O novinkách, Votrelcovi, ale hlavne inšpirácií

Je toho toľko čo mám v hlave! Toľko vecí, ktoré sa stali za posledný týždeň a zároveň toľko vecí, nad ktorými premýšľam. Rozmýšľala som ako to urobiť, či napísať jeden článok, alebo to rozkúskovať na viacej a po dlhšom uvažovaní som sa nakoniec rozhodla, že to rozkúskujem a vložím do jedného článku. :)

Rovný mesiac a jedna oslava k tomu

Včera bol opäť utorok. Netuším, ako ten týždeň mohol prejsť tak rýchlo. Jeden, aj druhý. Včera to boli dva týždne odo dňa, čo sa mi podarilo znivočiť brokolicovú polievku. Jeden týždeň od toho osudného dňa, kedy som si doničila ruky a takmer aj nervy ručným praním. A dnes je to jeden mesiac, čo Beki pricestovala do Ayru...

Beki in Glasgow

Konečne! Na tento článok som sa veľmi tešila okrem iného aj kvôli fotkám :). Minulý víkend bol totiž jeden z najkrajších, aké som tu zatiaľ zažila. Ale pekne poporiadku...

Keď sa darí, tak sa darí. Alebo, aký je ozajstný študentský život

Pôvodne som sa chystala napísať článok o niečom inom. O mojom víkende v Glasgow. A som si istá, že v priebehu pár dní sa k tomu istotne dostanem, ale keďže dnešok mi napísal ďalší príbeh sám o sebe, musela som Glasgow na chvíľu nechať tak a rozhodla som sa, že sa s vami radšej podelím o ďalší z dní, ktorý by sa dal označiť ako čierny. (Práve som si uvedomila, že je zas utorok!)

O piesku v topánkach a iných veciach

Ďalší týždeň je za mnou, ale tentokrát ubehol neuveriteľne rýchlo. Možno aj preto, že sa mi začala škola a ja pomaly začínam zamestnávať svoju hlavu myšlienkami na učenie, čítanie, písanie a čo ja viem čo ešte... Miešajú sa vo mne veľmi zaujímavé pocity, pretože občas sa dostanem zo stavu totálnej blaženosti do stavu úplnej hystérie a mizérie. Ale nie, až také zlé to nie je. Občas ma len trochu vydesí to kvantum vecí, ktoré nám profesori dali na prečítanie z každého predmetu, či prvé čiastkové domáce úlohy, ktoré sme dostali. Ale napriek tomu som za to všetko neskutočne vďačná a veľmi sa z toho teším, lebo konečne robím to, čo ma naozaj baví. V škole mám tri hlavné predmety – Creative Writing, Cinema Aesthetics a Introduction to Film and Television. V druhom semestri sa k tomu pridá ešte jeden predmet. Mala som na výber z troch, ale vybrala som si Creative writing 2. (Prekvapivo). :)

Cesta do hlbín študákovej kuchyne I.

Momentálne sedím už druhú hodinu v práčovni a čakám kedy sa mi druhýkrát operie posteľné prádlo. Dnešný deň by sa dal nazvať ako Čierny utorok. Doobedňajšie varenie, pravdepodobne zle nahraná domáca úloha na internetový portál a teraz ešte aj trampoty s praním. Prvýkrát som sa rozhodla vyskúšať práčovňu a je to katastrofa... Pračka sa v polke zasekla a pol hodinu mi ukazovala, že do doprania jej ostáva ešte 18 minút. Keď sa konečne rozhodla že pranie skončilo, veci ktoré som vytiahla boli špinavé a celé od mydla, takže teraz to periem znovu a ďalšiu hodinu budem čakať, až to sušička vysuší... Ale o tom neskôr. Raz možno napíšem Cestu do hlbín študákovej práčovne... Dnes je to ale o niečom inom...

Prvé dojmy

Nechce sa mi veriť, že je to takmer  týždeň, odkedy som sem prišla. Pokúsim sa zhrnúť pár prvých dojmov a myšlienok, ktoré sa mi prehnali hlavou počas týchto prvých dní. I keď to bude asi trochu ťažké, lebo dni tu plynú akosi čudne. Možno je to aj tým, že je tu posun o jednu hodinu (ako som zistila, aj to spraví veľa), lebo už po troch dňoch som mala pocit, akoby som tu bola mesiac. Nevadí, vyskúšam....