Sedím v kuchyni zababušená do svetra a deky, radiátor
fičí na plné obrátky, v kanvičke bublá voda na čajík (dnes už šiesty) a v pozadí
sa mi okrem zvuku hučiacej chladničky ozýva zvuk motorovej píly. Nohy mám
vyložené na nízkom stolíku a už pol hodinu v bolestiach čakám, kedy
mi odmrznú. Áno, Beki bola vonku a áno, zima už konečne dorazila v plnej
paráde. (Rozumej hrôzostrašné mínus dva stupne)... Keďže som sa ale len pred
malou chvíľou vrátila z vonku, kde sme spolu s pár kamarátmi strávili
takmer štyri hodiny, môžem si s čistým svedomím obhájiť tie dva páry vlnených
ponožiek...
Už dlhšiu dobu som sa chystala napísať pár slov, no posledné
týždne sú náročné. V škole sa toho nahromadilo veľmi veľa a ja som
konečne na vlastnej koži zistila, čo znamenajú všetky tie reči typu: „Na výške máš celé mesiace pocit, že nemáš
čo robiť, a potom ti nahádžu termíny na jeden dátum a môžeš sa z toho
aj...“ Áno, môžem. Tiež mi občas prišlo trošku zvláštne, že napriek tomu,
že som na vysokej, mám viac času než v prvom ročníku na strednej. Ale zrazu
to prišlo. Posledné dva týždne spávam o niečo menej než ostatné dni,
nestíham si už pomaly ani variť (I keď! Dnes sa mi podarili rezne!), o fotení
či písaní už ani nehovorím, nakoľko je občas problém napchať si do harmonogramu
aj pranie ponožiek. Posledné dni som strávila načítavaním nekonečných akademických
článkov, (z ktorých som polovicu nerozumela), dokola som pozerala a analyzovala
tie isté filmy (navyše také tie moje fajné obľúbené sci-fi žánre ako Inception
a Interstellar) a o druhej v noci som okrem nesmrteľnosti
chrústa premýšľala ako a kedy mám napísať tie dve eseje a dva príbehy
a skĺbiť to s natočením filmu... Áno, občas som pekne panikárila, ale potom
si poviem, veď to nie je účtovníctvo (:D), mňa to neskutočne baví a ukážte
mi študenta, ktorý toho počas skúškového nemá veľa. Áno, všetci toho máme veľa
a každý sa s tým vyrovnávame po svojom. Niektorí pozerajú
najrôznejšie (a najčudnejšie) seriály (preto tá motorová píla v pozadí),
iní zas vykúpia všetky čokoládové pomaranče v meste, (ja nie, ešte som to
ani neskúšala, ale vraj jej to dobré) a potom sa nájdu takí, ktorí
jednoducho utečú. Minulý týždeň sme takto s pár kamošmi utiekli do
Glasgow. Pôvodný plán boli vianočné trhy, ale musím povedať, že som bola
sklamaná, nakoľko trhy boli päťkrát menšie ako v Bratislave a takmer všetky
boli len s jedlom... Našťastie mesto bolo krásne osvetlené a tak sme
sa postupne namotali na prichádzajúcu vianočnú atmosféru a mne sa tam
podarilo stretnúť jedného veľmi vzácneho človeka, s ktorým som sa nevidela
už zopár mesiacov...
Všetky fotky z výletu v Glasgow nájdete TU. :)
A dnes sme sa rozhodli utiecť tiež, hoci len sem do
mestečka, ale bolo to super. Dnes totiž mesto oficiálne zažalo vianočné
osvetlenie a samozrejme k tomu bol aj program a menšie trhy. A tak
sme sa o tretej stretli, Beki konečne po takmer troch týždňoch zobrala
foťáčik a šli sme do mesta naobliekané ako také cibule (samozrejme až na
škótske a fínske výnimky). Prešli sme hlavnú ulicu na ktorej bolo zopár
kolotočov, na pódiu vyhrávala živá hudba a najväčším prekvapením bol stánok
so sladkosťami, ktorý prevádzkoval jeden známy obchodný reťazec. Mohli ste ochutnať
ktorýkoľvek z koláčov či sladkostí a tie ktoré vám zachutili, ste
jednoducho dostali naservírované v krabici zadarmo. A keďže my sme boli
taká väčšia skupinka, odrazu sme len prekvapene držali v rukách štyri
krabice sušienok, bonbónov, čokolády a škótskych chlebíčkov. Milé tety zo
stánku sa dobre bavili na našich prekvapených výrazoch a s úsmevom nám
ponúkali ďalšie krabice, ale to sme sa už radšej pomaly pobrali ďalej. Keďže
bola vonku nehorázna dvojmínusová
kosa a do zahájenia programu nám ostávala ešte hodina, schovali sme sa do kaviarničky
a pekne usrkávali horúcu čokoládku.
Okolo piatej sme sa potom presunuli na
hlavnú ulicu, kde na pódiu vyhrávali rôzni hudobníci a bolo tam aj malé
divadielko pre deti. No a dve minúty pred šiestou sme začali
odpočítavanie. Trošku to pripomínalo nový rok, ale to vôbec nevadilo, pretože
bolo očividné, že Vianoce nalomili už každého i keď je len polovica
novembra. (A keď nie Vianoce samotné, tak tí elfovia pobehujúci po meste a rozdávajúci
sladkosti a svetielka určite). A presne o šiestej sa po celom
meste rozžiarili vianočné svetlá a všade sa ozývali vianočné pesničky. Bolo
to veľmi milé, lebo na malú chvíľu aj prestala hrať hudba, asi to bolo celé
preťažené kvôli svetlám, ale nikomu to neprekážalo a celé mesto si aj naďalej
spievalo Santa Claus is coming to town...
Takže takto nejako tu trávim posledné týždne prvého semestra.
Ani sa mi nechce veriť, že pomaly zakončím svoj prvý semester na vysokej. Snáď sa
dostanem aj do ďalšieho :D. A keď toto celé zvláštne, ale milé šialenstvo
prežijem, pomaly si začnem to svoje odpočítavanie na cestu domov...
P.S. A samozrejme ďalšie fotky z dneška a vianočných
svetielok nájdete TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára