Tak vám poviem, že ani sama nemôžem tak celkom uveriť, že sa
mi konečne podarilo sadnúť za počítač a napísať tento článok. Respektíve,
vôbec nejaký článok! Chystala som sa už dlho. Hej, asi tak od marca. Lenže čas
od apríla do mája bol šialený, dni strávené v škole, v práci, pri natáčaní,
v panike z dokumentu čo sme mali točiť, zháňaním stáže, návštevou mojej
sestry v Ayri, na výletoch, rozlúčkových večierkoch a hlavne kopec balenia
ako obyčajne. A odrazu som bola doma, celý máj, s rodinkou a kamarátmi, pri hľadaní brigády a vysnívanom kurze
swingového tanca (konkrétne charlestonu, ak by vás to zaujímalo). A naraz tu
bol jún, ďalšie stretnutia, kurz pokračoval, fotila som, výlety aj jednu krásnu
tehuľku a nakoniec som skončila v Malage. A o tom všetkom
som chcela písať ale nejako to nevyšlo. A poviem vám, dosť ma to
štvalo. Ale dnes konečne prišiel ten deň (neviem prečo práve dnešok, ale som za
to mimoriadne vďačná) a ja som po štyroch mesiacoch napísala ďalší článok.
Je síce pravda, že z Malagy som sa vrátila pred vyše týždňom, ale lepšie neskoro
ako nikdy však?
Môj spontánny výlet do Malagy sa začal pätnásteho júna a trval
štyri skvelé dni. Spontánny preto, lebo hoci som sa stále dušovala, ako raz “využijem“
moje zahraničné kamarátky a navštívim ich krajiny, nechávala som to na...
niekedy v budúcnosti. Ale ako som si
tak jeden večer brázdila internetové vody, natrafila som na vcelku lacné
letenky, priamo do Malagy. (A vy dobre viete, ako dôležité je pre mňa letieť
priamou linkou a vyhnúť sa tak dvojnásobnému stresu...) Po tejto stránke
to teda vyzeralo sľubne a už bolo len treba zistiť, či si na mňa Alba
nájde trochu času... Našla! A tak sa začal môj výlet do Španielska :)
Nadopovaná kinedrylom a teda celkom v náladičke (Kinerdyl
na mňa začína mať veľmi zvláštne účinky) som sa posadila do lietadla a tešila
sa. Priznám sa, že hneď na začiatku som si dala záväzok, že keď už som sa
rozhodla takto vycestovať do novej krajiny a trochu ju spoznať, tak sa
konečne odhodlám vyskúšať čo najviac nových vecí. Lebo poznáte to. Ja som
presne ten typ človeka, ktorý sa vždy teší z cestovania, ale zároveň má
rád tie svoje stereotypy. (Rozumej; idem spoznávať kultúru novej krajiny a teda
aj jej kuchyňu, takže prvé čo hľadám v každej reštaurácií je vyprážaný
rezeň.) A tak som si povedala, že stačilo a budem skúšať. A skúsila
som. Hneď v lietadle som sa odvážila prvýkrát pozrieť ako vyzerajú záchody
a teda som sa aj prešla po lietadle počas letu. (Áno, áno, po tých dvoch
rokoch to bolo prvýkrát!) Po tri a pól hodinovom lete sme pristáli v Malage
a to ma už na letisku čakala Alba a vlakom sme sa odviezli k nej
domov. Čo je vcelku dobré a praktické (hlavne pre ľudí ktorí majú tendenciu
sa všade strácať), je fakt že vlaková stanica je priamo pred východom z letiska a odtiaľ
sa už dostanete kam potrebujete. Takže nemusíte z letiska blúdiť a hľadať
spoje, ktoré by vás odviezli do centra. Po menšom obede, ktorý pozostával zo španielskej
tortilly, (zase som skúšala) čo je vlastne omeleta zo zemiakov a vajíčka,
sme sa vybrali do mesta.
Musím povedať, že Malaga je skutočne krásne mesto, plné „pouličného
umenia“ v podobe naozaj krásne pomaľovaných ulíc a hlavne pestrofarebných
kachličiek kam sa pohnete. Mesto je obkolesené na jednej strane morom a po
okolí sa tiahnu hory, takže aj počas teplých dní sa tam dobre dýcha. Okrem čajok
vám nad hlavami neustále lietajú aj malé zelené papagáje. Zväčša sa schovávajú
v palmách a preto ich je ťažšie vidieť. Väčšinou len počujete ako
škriekajú. Čo sa mi osobne veľmi páči je fakt, že majú všade plno zelene a parkov.
V Malage sú dve dôležité miesta o ktorých musíte
vedieť. Jedno podstatnejšie ako druhé, ale to záleží na tom, koho sa pýtate. Každý
chlap vám povie, že najdôležitejšie miesto v celej Malage je futbalový
štadión. Zatiaľ čo každá žena sa zasnene pozrie na palmami obrastenú terasu najvyššieho
domu v meste a ukáže na miesto, kde býva Antonio Banderas.
Naša prvá zastávka bola hrad, ktorého súčasťou je aj rímske
divadlo. Na hrad je potrebné zakúpiť lístok, ale pokiaľ budete predstierať, že
ste z Malagy, bude vás stáť len 1,5. Lístky sa kupujú v automate a pri
vstupe to absolútne nikto nekontroluje. Zlaté Španielsko! Prechádzka cez hrad a jeho
záhrady vám môže zabrať aj dve hodinky. Navyše je z neho krásny výhľad na
celé mesto, takže záleží aj od vás, ako dlho sa budete kochať. Z hradu sme
si zašli do Museo de Málaga, kde majú veľmi zaujímavé archeologické zbierky a obrazy.
Opäť, ak sa budete tváriť nežne a nevinne ako tučniaky z Madagaskaru,
dostanete sa dnu bez poplatku. Múzeum nás samozrejme dosť zmohlo, nehovoriac o doznievajúcich
uspávacích účinkoch kinedrylu a tak bolo načase zájsť na poriadnu večeru. V centre
mesta je jeden milý podnik Cortijo de Pepe, ktorý funguje už desiatky rokov. Pokiaľ
si sadnete za bar, uvidíte ako sa pečú malé chobotnice (a iné živočíchy) priamo
na grile. My sme mali smažené rybky (nie som si istá, čo za ryby to bolo, ale boli
chutné) a zemiakové krokety plnené mäsom. Späť k Albe sme sa vrátili
niečo po desiatej a to už som ledva stála na nohách, takže som zaspala jak
mimčo.
Druhý deň ráno sme sa išli najesť do miestnej kaviarne. Nie som
zvyknutá raňajkovať vonku, je to niečo, čo robím maximálne na dovolenke,
poväčšine vždy raňajkujem doma. Ale musím povedať, že takto na výletoch to má
niečo do seba. Kaviarnička bola útulná, jedna z tých kde každý pozná
každého a všetci si objednávajú „to čo obyčajne“. Po sladkých raňajkách,
ako inak, sme sa vybrali na výlet do Rondy. Ronda je mesto vzdialené asi 1,5h
od Malagy. Je známe najmä vďaka Puente Nuevo, čo je obrovský most tiahnuci sa
cez roklinu El Tajo. Most sa staval vyše štyridsať rokov a mal spájať
starú a novú časť mesta. Okrem neho je tam aj veľmi populárny Balcón del
Coño, ktorý ponúka skvelý výhľad na most, samotné mesto a celé jeho okolie.
Po prechádzke mestom sme sa ešte zastavili v Museo del Bandolero a prešli
sa okolo Plaza de Toros, čiže miesta, kde sa konajú býčie zápasy... Viete ako
som spomínala, že som sa rozhodla skúšať nové veci. Ono niekedy sa vám to môže
aj málinko vypomstiť. Zvlášť, pokiaľ ide o jedlo. Ja som tak dopadla s tretím
chodom (okrem iného to bolo prvýkrát čo som mala trojchodový obed) ktorým mala
byť španielska klasika, ryža paella, ktorá sa pečie v špeciálnej panvičke.
Do nej sa pridáva buď rôzna zelenina, alebo mäso... alebo morské plody. A tak
sa stalo, že sme na seba zízali so štyrmi krevetami. Oni na mňa pučili oči z panvičky
a ja na ne spoza stola. Plus sa tam povaľovali aj nejaké tie mušličky (ktoré poväčšine
zbieram na pláži skôr do zbierky na poličke ako do taniera) a nejaké to
chápadielko... Poviem vám, ryža bola dobrá. Po naozaj španielskom obede nás už
teploty zahnali do auta a na cestu späť. Navečer sme sa potom prešli opäť po
Malage a po pláži a dali si klasickú turrón zmrzlinu a na večeru
churros. Churros je španielska klasika, sú to dlhé paličky z cesta (trochu
pripomínajúceho chuť šišiek) vysmážané na oleji. (Áno, Beki pekne odšťavovala
každú paličku do servítky). Tie sa potom namáčajú do horúcej čokolády. Ale prosím
pekne, čokolády čokolády! Takej hustej,
že v nej stojí lyžica...
Tretí deň sme strávili na pláži spolu s Albinou kamarátkou
z detstva, Ester. Niekoľkokrát ju bola navštíviť aj v Ayri a tak
sme sa spoznali. Približne dve hodiny sme sa škvarili na pláži, trochu som si
namočila nohy, keďže voda sa mi zdala približne rovnako teplá ako v Ayri a nakoniec
sme sa rozhodli ísť ešte k Ester domov. Cestou sme zažili kopec srandy,
lebo cesta k jej domu je pomerne úzka a kľukatá. A čo čert
nechcel priamo pred nami sa v kolóne pokazil autobus a tak boli
všetky autá nútené tú kľukatú cestu vycúvať späť až na kruhový objazd a zaradiť
sa späť na cestu, aby to následne mohli celé obísť. A tak sme cúvali. Dopravu
riadila policajtka, autá cúvali, trúbili, Španieli na seba pokrikovali cez
otvorené okná a my sme cúvali. A cúvali... po asi desiatich minútach „cúvacieho
pôrodu“ to už policajtka nevydržala, zaklopala nám na okienko a ponúkla sa,
že to zacúva za nás. A tak sme sa konečne vymotali z kolóny a zvyšok
dňa strávili pri bazéne... s teplejšou vodou.
No a napokon prišiel deň odchodu. Let som mala až o pol
deviatej, takže to znamenalo ešte pol dňa prechádzok, fotenia a zmrzliny.
Aby som nezabudla. Ak sa niekedy vyberiete do Malagy, určite vyskúšajte
zmrzlináreň Casa Mira. Majú tam asi tak milión druhov zmrzliny a určite treba
vyskúšať pistáciovú. My sme dokonca čakali pätnásť minút, pokým dorobia ďalšiu.
Ale oplatilo sa. Deň sme zavŕšili
obedom v meste (priamo vedľa nás sedeli dvaja Slováci, s ktorými som
sa následne stretla aj v lietadle), krátkym filmom a poď ho na
letisko.
Ak by som to mala zhrnúť, Malaga je mesto ktoré sa naozaj
oplatí navštíviť, lebo aj za pár dní toho stihnete vidieť a navštíviť naozaj
veľa! Určite choďte popozerať aj kostoly, tie sú krásne, najme Basilica of
Santa Maria de la Victoria. To je miesto, ktoré treba vidieť!
A ak ste náhodou ešte nestihli vidieť všetky fotky,
nájdete ich TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára