Moje (prvé) Škótske leto

Kamaráti, tak si tu tak sedím, vonku prší, ja sa radujem, lebo po vyše mesiaci mi začalo klíčiť jadro z avokáda, takže som tie mini korienky konečne namočila do vody – doteraz sa pekne váľalo v mokrej vreckovke. Popíjam čajík, už druhý, lebo viete, je koniec Augusta pomaly, takže “zima sa blíži“. Mala som v pláne teraz posielať životopisy, lebo áno, Beki je momentálne nezamestnaná, ale o tom neskôr. Ale nejako sa mi v hlave začal písať tento mini článok, lebo som si raz opäť uvedomila, že toto bolo moje prvé leto, ktoré som strávila v Škótsku. Ako viete, všetky predošlé roky som prišla na cca dva mesiace domov, ale tento rok to bol zatiaľ iba týždeň. Tak som si povedala, že vám trochu porozprávam o tom, aké to moje Škótske leto bolo (no, aby sme manifestovali pekné počasie, tak ešte poviem, aké to leto stále JE!)

Na chvíľu som nakukla na svoj (opäť raz) prachom zapadnutý blog a zistila som, že posledný článok sa tam objavil začiatkom apríla. Pekne. Bolo by šialené snažiť sa zhrnúť posledné 4 mesiace, ale pokúsim sa. Vyťahujem svoj denník ako pripomienku, popritom prechádzam popri okne kde mám pekne nastúpené moje kvetináče...áno, stáva som zo mňa “plant-mom“. Spolu s mojou spolubývajúcou máme v obývačke peknú zbierku (okrem iného mi na balkóne rastie aj slnečnica!), ale samozrejme som si pár zaobstarala aj k sebe do izby. Teraz sa veľmi teším, lebo až donedávna mi rastlinnú idylku ruinovali mini mušky. Ale pred pár dňami sa mi konečne podarilo zohnať tie lepkavé žlté blbostičky čo zapichnete do kochlíkov a mušky sa na to nalepia. Funguje to! Teraz každé ráno, ešte prv ako pozriem či sú nejaké nové listy, kuknem koľko mušiek sa nalepilo a s diabolským smiechom idem polievať.  Cítim sa trochu previnilo, ale tak čo už...keď ani len nájom neplatili.

No ale späť k uplynulým mesiacom.

Malý pozdrav z mojej obľúbenej pláže...
(nie, toto nie je ten "diabolský smiech"...toto je číra radosť)

Tak teda do tretice... promócie aj sťahovanie

 Kamoškovia, ahojte. Sedkám si v “zimnej záhrade“ a za oknami sa “deje“ nejaký koncert. Netuším, čo to je, kde to je, ale spevák veľmi dobre imituje Eltona Johna aj Elvisa takže sa nesťažujem. Počasie je veľmi premenlivé, ako to už v Škótsku býva, máme tu dosť šero a slniečko vykukne len občas. Ale stále lepšie ako nádielka krúpov, ktorú sme tu mali predvčerom. Pred asi dvoma hodinami som sa vrátila z botanických záhrad, ktoré mám cca 30min od domu a povedala som si, že vám (ako vždy) pri šálke čajíku (približne štvrtého, ale kto by to počítal, že?) poviem niečo o tom, ako prebiehal môj marec a aspoň z časti, ako bude prebiehať apríl, lebo čuduj sa svete, Beki sa znova sťahuje... áno, tretíkrát tento rok. Ale pekne poporiadku...

Marec sa začal jedným spontánnym útekom do Ayru. V jedno pondelkové ráno som sa zobudila s miernou (rozumej veľkou) panikou ohľadom platenia/neplatenia zdravotky, registrovania sa ako živnostník, môjho settlement statusu (pre nevediacich niečo ako zelená karta aby ma odtiaľto nemohli vykopnúť...už nikdy) a asi si viete predstaviť tú snehovú byrokratickú guľu čo sa na mňa valila. No a keďže vtedy bol môj drahý Slovenský priateľ (ktorého tu tak často spomínam) neďaleko Ayru, skočili sme na vlak a mali sme náááádherný deň, plný slniečka, pláže, koláčov a čaju. Poviem vám, vracať sa do Ayru je pre mňa teraz veľmi zvláštne... Po jednej stránke si už neviem predstaviť bývať tam, hoci snívam o tom, že jedného dňa budem zas žiť maximálne 5min od pláže, ale čo sa života tam týka, je to uzavretá kapitola. Na druhej strane je to ako návrat domov a kedykoľvek potrebujem zmiznúť, bežím tam.

Februárové novinky

 Nový domček, nová práca, nové (prvé) okuliare, nová (a taktiež prvá) obarenina na predlaktí. Asi takto nejako prebiehal môj február, takže napriek tomu, že je to najkratší mesiac v roku bol vcelku intenzívny, ale pekne po poradí. Kamoškovia, ahojte! :)

Hlásim sa vám zo značne zamračeného, ale za to vcelku teplého Škótska. Musím povedať, že pocitovo mi dnes bolo teplejšie vonku na prechádzke pri ôsmych stupňoch, než vnútri doma... Ale, kúrenie beží, piaty čaj dnešného dňa ma čaká na stole, takže zabalená v župane s kapucňou na hlave a dekou na nohách som pripravená začať písať...

                        1. Krásna jar        2. Nové škule        3. Jašterica sa slní        4. Pohovor číslo 52148965

Beki in Glasgow

 Tak si tu sedím v obývačke, zničená po takmer troch hodinách natáčania na svoj slávny pidi kanálik, mačka na mňa škúli spoza laptopu a ja som si práve vybrala z čaju jej druhý chlp. Počasie má pocit že je apríl, lebo dnes už stihlo pršať, svietiť slnko a fúkať vietor, všetko v rovnakom čase. Ako vždy, sedím pekne zabalená v deke (hoci sa kúri) a pozorujem mačku ktorú veľmi baví pokúšať moju trpezlivosť. Ale nech sa snaží ako chce musím povedať, že mi prirástla k srdcu.  Takže áno, Beki býva s mačkou, dočasne. A ako si tu tak sedím a čakám na moment, kedy sa mi slečna rozhodne prejsť po klávesnici, povedala som si, že je ten najlepší čas trochu vám porozprávať o mojej ceste do Škótska. V nedeľu to boli totiž rovné dva týždne odkedy som pricestovala...

Asi vám nemusím hovoriť koľko úsilia, nervov a krásnych výrazov ma stálo pobaliť kufre. Keďže som bola vždy zvyknutá, že po príchode do Škótska ma bude čakať pekne zariadený byt s polovicou vecí ktoré vlastním, zbaliť si “všetko potrebné“ do jedného kufra bol teda zážitok. Ale zvládla som to! No a potom ostávalo už len vyraziť. Prvý šok prišiel na hranici s Rakúskom, kde sme čakali v zápche vyše hodiny... Ja som sa medzičasom bavila na chlapíkovi, ktorého to očividne prestalo po polhodine baviť a tak sa postavil vedľa auta, nechal sa zasnežiť a pritom vyfajčil tri cigarety, ktoré potom zalial fľaškou koly. Mňam... Napokon sme ešte museli zastať na parkovisku a všetci ukázať pasy... to som nezažila asi od roku 2007. Ale čo už. Síce som bola nervózna kvôli meškaniu, ale ako všetci dobre viete, ja pôjdem radšej aj o osem hodín skôr, len aby som nemeškala. A tak aj bolo. Na letisku som si potom ešte posedela dobré dve hodiny. Klasika. :)