Februárové novinky

 Nový domček, nová práca, nové (prvé) okuliare, nová (a taktiež prvá) obarenina na predlaktí. Asi takto nejako prebiehal môj február, takže napriek tomu, že je to najkratší mesiac v roku bol vcelku intenzívny, ale pekne po poradí. Kamoškovia, ahojte! :)

Hlásim sa vám zo značne zamračeného, ale za to vcelku teplého Škótska. Musím povedať, že pocitovo mi dnes bolo teplejšie vonku na prechádzke pri ôsmych stupňoch, než vnútri doma... Ale, kúrenie beží, piaty čaj dnešného dňa ma čaká na stole, takže zabalená v župane s kapucňou na hlave a dekou na nohách som pripravená začať písať...

                        1. Krásna jar        2. Nové škule        3. Jašterica sa slní        4. Pohovor číslo 52148965

Ako zrejme mnohí viete, začiatkom februára som sa opäť presťahovala, do inej časti mesta. Teraz bývam s jednou milou dievčinou v rodinnom domčeku so zimnou záhradou...alebo ako to nazvať. Je to taká typická “britská“ prístavba domu, z troch strán obohnaná sklom. Nie je to zateplené, čiže pokiaľ si tam v zime nezakúrite tak amen, ale na druhej strane jakmile trochu svieti slniečko, je to ako skleník. No a samozrejme, kedykoľvek taký vzácny deň nastane, jašterica Beki sa už aj slní na gauči. Som za tento nový (prechodný) domov veľmi vďačná, lebo je to asi 15min vlakom do centra, ale je tu vcelku veľa zelene a botanická záhrada za rohom. Nehovoriac o krásnom výhľade na rieku priamo zo “skleníka“. Takže sa z toho veľmi radujem. Zvykla som si pomerne rýchlo, čo bolo super, lebo dva dni na to ako som sa sťahovala ma čakali pracovné pohovory. No a hádajte čo. Nevyšiel ani jeden. Ale poviem vám, bola to skúsenosť na nezaplatenie. V prvom rade som bola veľmi hrdá, že som sa na tie pohovory dostala a teda mám konečne životopis v takom stave, že ma to aj niekam dostane. Na druhej strane som získala cenné informácie do budúcna, ako napríklad byť pripravená na otázky naozaj akéhokoľvek druhu. Už sa vás niekedy niekto na pohovore pýtal, aký keksík by ste boli ak by ste mali na výber? Mňa teda nie. Nikto sa ma nikdy nepýtal akým keksíkom chcem byť keď vyrastiem... ale intuícia nesklamala a po niekoľko sekundovom šoku som zo seba vypľula “Čokoládový!“.... Prácu som nedostala takže som asi mala povedať Shortbread, ale nevadí...  Priznám sa, trošku ma to už začínalo frustrovať, ale nakoniec sa objavila iskierka nádeje. Nakoľko som aktívne posielala desiatky životopisov a motivačných listov každý týždeň, motyka nakoniec predsa len vystrelila a ja vám s neskutočnou radosťou oznamujem, že Beki je konečne zamestnaná v produkčnej spoločnosti! (Áno, všade lietajú konfety a balóny). Zatiaľ je to práca na pol úväzku, ale ak všetko pôjde dobre, tak snáď aj na plný úväzok. A pokiaľ nie, budem hľadať ďalej, nakoľko Beki zakladá živnosť. Áno, počujete dobre. Iný level dospelosti čo? Živnosť v Škótsku...Moje účtovnícke ja panikári už týždeň ale hovorím si, že bude dobre. Veľmi vás tým zaťažovať nebudem, lebo sama sa v tom ešte len špáram a zisťujem si rôzne informácie, ale nakoľko mi moje prvé odpracované peniažky prídu až po vystavení faktúry (!😂!) nemám veľmi na výber. Čo sa ale týka práce ako takej, je to radosť! Robím všetko možné, od sociálnych sietí, cez administratívu, prípravu scenára až po natáčanie na pľaci. Hej, to najlepšie som nechala nakoniec. Budúci týždeň budeme točiť v Glasgow-e a o pár dní neskôr v Aberdeen-e, takže sa teším ako bábo, ale to si asi viete živo predstaviť. Takže posledný týždeň bol naplnený hlavne novým zamestnaním, za čo som veľmi vďačná. No a vo voľnom čase keď sa dá, chodím do kina. Minulý týždeň sme si boli pozrieť film Cyrano, ktorý ma úplne dostal. Ak máte možnosť, choďte si to pozrieť, Peter Dinklage je naozaj fenomenálny. A pokiaľ ste ešte nevideli film Smrť na Níle, tak sa ani veľmi neobťažujte... Ten film bol veľkým sklamaním. Veľmi som sa tešila kvôli obsadeniu a réžií, ale najlepšie z celého filmu boli nakoniec kostýmy... (teda podľa môjho skromného názoru)

Čo sa týka iných noviniek, tak ako už možno viete, mám nové okuliare na čítanie a z Beki Bridget Jones sa stáva aj Beki Potter. Zatiaľ si na ne iba zvykám, ale ide to pomaly... Priznám sa, že som si až moc vedomá toho, že mi niečo sedí pri čítaní na nose. Ale verím, že aj to jedného dňa spracujem. Vo februári som si taktiež konečne vybavila permanentku do fitka zo čoho sa taktiež veľmi teším, ale momentálne mám cvičenie zakázané, lebo v utorok večer sa mi podarilo obariť parou z kanvice... Nebojte sa, obrázkami vás naozaj deprimovať nebudem... je to dosť hnusné... podarilo sa mi dosiahnuť druhý stupeň, takže mám fajnovo zoškvarenú kožu na predlaktí s pľuzgiermi tak veľkými, že by v nich mohli plávať rybičky... Jazvu budem mať pravdepodobne dlho (radšej ani nechcem vedieť ako dlho, keďže momentálne je to vidno určite aj z Londýna.) Čo vám poviem, keď je raz niekto šikovný tak na sto percent! Ako sa mi to stalo? Jednoducho. Prosím, majte na pamäti milí čitatelia, že nie je rozumné mať čaje odložené priamo za kanvicou. Lebo pokiaľ potom NIEKTO robí viac vecí naraz a nevedomky sa načiahne po čaj rovno ponad paru stúpajúcu z kanvice rovno po vyvretí vody, nemusí to dopadnúť dobre...

Ale bude to v poriadku. Myslím, že keby sa mi to stalo pár rokov alebo aj mesiacov dozadu, asi by som riadne panikárila ohľadom toho ako to bude vyzerať. A áno, najradšej by som bola keby to tam nebolo, lebo moja ruka bude odteraz naozaj špeciálna, ale na druhej strane pri tom všetko čo sa momentálne deje (vo svete) sa na to len pozriem a poviem si, že som vďačná, že sa nestalo nič horšie. Myslím, že viac sa teraz ku svetovému dianiu vyjadrovať nebudem. Veľmi dúfam a modlím sa, aby sa veci čím skôr vyriešili, ale asi chcem tento priestor nechať skôr na odreagovanie sa (a trochu zábavnejšie čítanie) ak by to niekto hľadal. Nateraz poviem len toľko, že tu už prichádza jar. Práve vyšlo slnko (konečne) takže sa zase pôjdem vyhrievať do skleníka. Kvietky kvitnú a odvšadiaľ je počuť vtáčiky. Sýkorky majú hniezdo rovno pri našom skleníku, takže jednou z mojich ďalších povinností je z času na čas nakuknúť, či susedových mačka až moc nevyčkáva kto kedy preletí okolo... :)

Takže sa s vami teraz rozlúčim, ako vždy ďakujem za správy, veľmi si to cením. Ja sa zase čoskoro ozvem. Majte sa pekne. Papikýýý :*