Taaaaak vážení a milí,
Slniečko u nás svieti už piaty deň, banánový chlebík sa
práve dopiekol, pračka perie, dva nové balíky toaleťáku stoja po dvoch týždňoch
v kúpeľni a ja sa radujem... asi ako nikdy predtým, keďže si
nepamätám že by som niekedy v živote zažívala krízu z nedostatku toaletného
papiera.
Už niekoľko dní sa chystám napísať vám zopár pozdravov zo
Škótskej karantény, ale poznáte to. Keď je človek zavretý celý deň (alebo aj 5
dní) doma, až tak motivovaný do niektorých vecí nie je. Ale dnes, dnes je ten
deň, kedy sa mi konečne podarilo zohnať toaletný papier a ešte k tomu
úplnou náhodou, takže si tu už pár hodín skackám po bytíku a som až
preveľmi hyperaktívna... takže ak by som sa už viac neozvala, je možné, že moja
spolubývajúca (ktorá je som mnou zavretá už týždeň v jednom byte) ma
pravdepodobne zniesla zo sveta. Ale snáď to nebude až také zlé a ja sa
možno aj dožijem dňa kedy bude toaletný papier zas voľne dostupný.
Takže poďme na to.
U nás, (rozumej v mojom okolí, a vlastne aj celej
UK) je momentálne už rovný týždeň zákaz vychádzania. Čo to znamená? Nuž znamená
to asi toľko že ľudia nesmú (nemali by) chodiť von, jedine na nevyhnutné nákupy
alebo maximálne jednu krátku vychádzku denne, ale nesmú byť pokope viac než
dvaja ľudia a milí policajti zastavujú chodcov a autá a v prípade
potreby (ak ste si napríklad vyšli na párty-prechádzku so skupinou kamarátov)
vám môžu dať až 60librovú pokutu. Nie, ľudia tu nenosia rúška a nie, žiaľ
až tak dobre tento zákaz vychádzania nedodržiavajú, hoci musím povedať že je to
omnoho lepšie než začiatkom týždňa. Táto izolácia by mala trvať ešte dva týždne,
ale ja som si takmer istá, že sa to ešte o ďalšie týždne predĺži. A ako vyzerajú moje dni strávené v našom
bytíku? Poviem vám, som veľmi vďačná že tento týždeň uplynul naozaj veľmi rýchlo.
Ja som človek, ktorý potrebuje stále niečo robiť, a byť s ľuďmi, v opačnom
prípade to má väčšinou neblahé následky na môj mozoček. Ale zatiaľ (klopem na
drevo) to zvládam celkom dobre. Každé ráno si hodinku zacvičím (áno, doma pri otvorenom
okne) konečne som po roku (!!!) dočítala knihu a dokonca som už v polovici
ďalšej, po dlhšom čase som začala zase maľovať (dnes mi majú prísť poštou aj
nové vodovky a skicár, (tak si viete predstaviť že skáčem ešte vyššie) no
a zvyšok času si študujem moju “šoférovaciu“ teóriu, keďže hodiny mám
zrušené, upratujem, a ešte ma čaká posledná práca do školy, takže dnes sa
už snáď konečne dokopem aj k tej.
Musím povedať, že takáto izolácia je aj na niečo dobrá. Samozrejme,
ak by tento vírus nehatil svet bolo by to ešte lepšie. Ale na druhej strane mám
pocit že nám (ľuďom) to v istom zmysle prospeje. Nehovoriac o takých “detailoch“
ako čistejší vzduch, lebo menej lietadiel, kačičky a delfíny opäť v Benátkach
a hlavne fakt, že ľudia si dokážu navzájom pomáhať a robí to doslova
celý svet. A zároveň, že si snáď konečne uvedomíme, že veci ktoré sme
doteraz brali ako samozrejmosť sú v skutočnosti veľmi krehké a budeme
si možno viac vážiť...snáď všetko. Možnosť ísť len tak von, stretávať sa s ľuďmi
naživo a nie len cez internet, cestovať keď budeme chcieť a potrebovať
a aj také menšie drobnosti ako napríklad už spomínaný toaletný papier
alebo si snáď konečne budeme všetci pravidelne umývať ruky.... pretože mám
pocit, že aspoň tu to bol niečo ako objav storočia keďže ľudia začali skupovať
mydlá akoby ich nikdy predtým nevideli...
Na druhej (alebo už tretej) strane, je skvelé aj to, že v dnešnej
dobe nám značne (aspoň mentálne) uľahčuje život internet a my naozaj
nemusíme byť odrezaní od sveta a ľudí. Ja som za to neskutočne vďačná
pretože Skype a ostatné komunikačné prostriedky sú pre mňa teraz dôležitejšie
ako nikdy predtým... (a to som už 4 roky preč z domu, takže viem o čom
hovorím). A je skvelé že ľudia (a rôzne spoločnosti) to práve teraz začali
využívať napríklad na online vyučovanie, ja som konečne po 4 rokoch dostala
možnosť sledovať sväté omše z našej farnosti a z toho mám veľkú
radosť, SND teraz využíva YouTube na premietanie
divadelných hier, nehovoriac o baletných rozcvičkách ktoré každé ráno
zdieľajú na FB sólisti SND, Martinus spolu s hercami predčíta deťom
rozprávky, mestská knižnica vypožičiava online knihy zadarmo a ešte mnoho
ďalších skvelých vecí sa teraz deje v internetových vodách.
Aby som bola úprimná, zas nie všetky dni sú tak
ružovučko-toaleťákovo-slnečné ako dnes. Niekedy ma dosť zasiahne myšlienka, že dostať
sa teraz domov v prípade potreby by bolo značne obtiažne (nie nemožné) ale
o dosť náročnejšie než si len kedykoľvek kúpiť letenku a ísť. Nehovoriac
o fakte, že kvôli izolácií sme sa s Matthewom nevideli už dva týždne
a ďalšie dva sa ani neuvidíme. Takže opäť jeden z dôvodov, prečo som
vďačná za Skype. No a samozrejme média a celá skutočnosť ohľadom samotného
vírusu človeku veľmi nepridá. Ale som si istá, že na každého z nás občas
doľahne menej veselá nálada, ale to je v poriadku. Dôležité je aby nás to
nepohltilo až príliš, a uvedomili sme si, že bude dobre a medzičasom
sa pokúsili využiť ten čas najlepšie ako sa dá. (Aj keby to znamenalo
jeden celý deň preležať na gauči a pozrieť si našupu Piliere Zeme, ktoré
týmto očividne veľmi odporúčam).
No a teraz opäť raz na trošku veselšie nôtu a len vám
nenápadne popíšem, ako som si tu nažívala pár mesiacov od posledného článku. Ak
ma pamäť neklame, bol to november (hanbím sa, ale čo už). V skratke;
Už tretí mesiac šoférujem, dovolím si povedať že úspešne,
keďže som ešte nikoho nezrazila a všetky značky ešte stoja a do toho
sa mi podarilo už zaparkovať aj na kopci (áno, pre mňa úspech). Hodiny mávam
raz do týždňa, s najlepším inštruktorom sveta (dôležité je že aj
najtrpezlivejším). Ľudia, to je vám taký poklad, ja na jeho mieste by som samú seba
asi prizabila. Ale na svoju obranu musím povedať že sa naozaj lepším, a už
dokážem pekne šoférovať celú hodinu a pekne zvládam aj kruháče (ktorých je
tu asi najviac na celom svete a neskutočne ma vytáčajú, lebo veľa
z nich má len podobu bieleho kruhu nakresleného na zemi, ktorý si
samozrejme do poslednej chvíle nevšimnem). Ale teda vo všeobecnosti som
optimista a verím, že jedného dňa zo mňa bude dobrý šofér. A naozaj
ma to baví, takže ak sa niekedy odvážite, rada vás odveziem.
Veľa pečiem a dokonca sa zo mňa stáva odborník na
pečenie cookies, viete, tie malé koláčiky čo sa vyskytujú v každej zahraničnej
rozprávke a vyzerajú ako bledá placka s kúskami čokolády.
Začiatkom marca sa mi dokonca podarilo priletieť na víkend
domov a osláviť narodeniny môjho tatika a krásne 25.te výročie svadby
mojich rodičov. Ani si neviete predstaviť aká som šťastná, že som to stihla,
lebo už o týždeň neskôr začalo všetko ísť k šípku.
No a samozrejme taký detail na ktorý by som takmer
zabudla, 16teho marca som odovzdala svoju záverečnú prácu pozostávajúcu z 90
stranového scenára, 25 stranovej eseje a 35 strán poznámok a “obhajoby“.
Takže neskromne poviem, že som na seba vcelku hrdá.
Minulý týždeň sme s Riinou pomáhali so sťahovaním našej
Fínskej kamarátke, ktorá sa kvôli celej situácií rozhodla odísť domov skôr než
vo Fínsku zavrú hranice. Bolo mi z toho
dosť smutno, lebo mi to len pripomenulo fakt, že väčšina mojich blízkych
kamarátov je takto medzinárodných, a veľa z nich sa už o pár mesiacov
chystá odísť domov natrvalo. Človeka to samozrejme zamrzí, ale na druhej strane
viem, že sa nevidíme naposledy. Možno to len trošku potrvá, ale taký výlet do
Fínska nikdy nezaškodí, hehe.
No a teraz ma už len čaká prečkať túto situáciu a uvidíme
čo ďalej. Stále hľadám prácu, či už z odboru, alebo aspoň na chvíľu opäť
kaviarenskú kvôli zárobku, ale tieto a aj nasledujúce mesiace to bude
zrejme dosť náročné. Ešte ma čaká odovzdať posledný predmet do 28. apríla a Beki
bude mať oficiálne ukončenú vysokú školu.... a diplom si pravdepodobne
vytlačím, keďže to vyzerá, že nám zrušia júnové promócie, ale čo už. Hlavne že
ho dostanem.
A to bude nateraz asi tak všetko priatelia. Ďakujem, že
ste to dočítali až sem aj po tak dlhom čase čo som sa “blogovo“ odmlčala a pokojne
mi napíšte aj sem na blog alebo pošlite správu ako si nažívate vy a ako trávite
tieto dni. Alebo aj o hocičom inom, ja sa veľmi teším z každej správy
a teraz mám moooore času.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára