Tak a je to tu opäť. Po vyše dvoch mesiacoch sa opäť
raz ozývam z (momentálne zamračeného) Ayru. Budíčkom mi boli dve čajky pod
oknom o pol šiestej ráno a keďže svetla tu máme ako za bieleho dňa už
od štvrtej, akosi sa mi nedarilo znovu zaspať. Ale nič to. Poďho do kuchyne,
teplý čaj a banánový chlebík čo som včera upiekla mi už pekne odpočívajú v žalúdku
a ja som si povedala, že nastal čas aby som konečne napísala o tom,
ako to tu vlastne vyzerá, ako dopadla moja škola a vodičák, ako sa tu
vlastne mám a čo bude ďalej. A že toho teda bude, to vám poviem! Ale
pekne poporiadku.
