A opäť som raz tu. Po dlhej dobe zas ťukám článok
o mojej ceste do Škótska. Zdá sa mi, akoby som ten posledný písala len
včera... Aj na tento sa chystám už odkedy som prišla, ale poviem vám, že
doteraz bolo všetko také nové a hektické, že som si na to poriadne ani nenašla
čas. Ale teraz, sediac v kaviarni pri teplom čajíku, mám konečne čas
a trochu kľudu a môžem vám napísať ako sa začal (alebo ešte stále začína)
môj tretí rok v Škótsku...
Ako mnohí viete, pricestovala som vo štvrtok. Ako inak, zobudila som sa už o štvrtej ráno, hej hej cestovná horúčka bola v plnom
prúde, ale aspoň som mala dosť času na prípravu a trochu paniky
navyše. Na letisko sme vyrazili okolo
pol desiatej, vyprevádzala ma celá rodinka. :) Už tam sa začala sranda,
lebo Beki prvýkrát kupovala cigarety. Kamarát ma poprosil, či by som mu
nedoniesla za kartónik a ja že jasné, nie je problém. No, lenže poznáte
ma. V živote som cigarety ani len v ruke nedržala, takže samozrejme,
že deň predtým som nemyslela na nič iné, pri nákupe som sa cítila ako
najväčší kriminálnik a už som videla ako ma na letisku naháňajú vlčiaky.
S malou dušičkou som prišla k okienku a spýtala sa tety či
predáva cigarety aj po kartónoch. Pohľad čo na mňa hodila asi ani netreba
popisovať a tak som jej presne popísala značku a tip cigariet čo mi
napísal kamarát a spokojná sama so sebou som schňapla balíček. Lenže
jasné, to by som to nebola ja, keby sa niečo nepokazilo, takže v tu ranu sa
tete zasekla čítačka na kartu. Poznáte ma... v tom momente mi nabehol pot
po celom tele, lebo veď o chvíľu mi otvoria bránu, ešte som chcela nejakým
zázrakom narvať cigarety do kufra (aby ich vlčiaky tak ľahko nevyňuchali), do
toho na mňa teta škaredo pozerala a tak si viete predstaviť ten infarkt
rútiaci sa priamo na mňa.