Kaktus menom Pedro a bombička na záver

Momentálne sedíme s Riinou v kuchyni a pracujeme. Teda, ona reálne pracuje a ja už dobrých desať minút predstieram že pracujem a miesto toho premýšľam, čo všetko chcem napísať na blog. Termín na biografiu hlavnej postavy mám do zajtrajšej polnoci, takže to vidím tak, že si ráno privstanem, pôjdem do knižnice a budem dúfať, že to študijné prostredie ma prinúti začať pracovať naozaj. V podstate to mám už celé premyslené, urobené poznámky na celú stranu, plus na milión ďalších papierikov, ale po dnešnom dni v škole tomu nedokážem dať ucelenú, zmysluplnú podobu. Ďalšia vec je, že som začala chystať článok už pred pár dňami, lebo sa toho udialo vcelku dosť, ale nemala som čas. Ale keďže z času na čas treba dokázať aj existenciu prokrastinácie, teraz je ten najvhodnejší čas na napísanie článku. 

Toš toľko na úvod...

Ale začnem pekne po poriadku...

A tak som tu opäť... :)

Haló haló, tak sa teda konečne hlásim! :) Z upršaného Ayru. Po piatich mesiacoch slnečných prázdnin opäť prichádza čas predčasného zapínania radiátoru, pitia najmenej štyroch vrelých čajov denne, dlhých ponožiek a to všetko posplietané spolu s experimentálnym varením, problémami s technikou a rozoberaním čudných filmov (rozumej Votrelec).  Áno, áno, môj prvý semester v Škótku začína... Na druhej strane to ale znamená, že pravdepodobne oprášim svoj prachom pokrytý blog a budem vás priebežne informovať ako si tu nažívam. Súhlas? :)