Momentálne sedíme s Riinou v kuchyni
a pracujeme. Teda, ona reálne pracuje a ja už dobrých desať minút
predstieram že pracujem a miesto toho premýšľam, čo všetko chcem napísať
na blog. Termín na biografiu hlavnej postavy mám do zajtrajšej polnoci, takže to
vidím tak, že si ráno privstanem, pôjdem do knižnice a budem dúfať, že to
študijné prostredie ma prinúti začať pracovať naozaj. V podstate to mám už
celé premyslené, urobené poznámky na celú stranu, plus na milión ďalších
papierikov, ale po dnešnom dni v škole tomu nedokážem dať ucelenú,
zmysluplnú podobu. Ďalšia vec je, že som začala chystať článok už pred pár
dňami, lebo sa toho udialo vcelku dosť, ale nemala som čas. Ale keďže
z času na čas treba dokázať aj existenciu prokrastinácie, teraz je ten
najvhodnejší čas na napísanie článku.
Toš toľko na úvod...
Ale začnem pekne po poriadku...
Tento týždeň som mala prvýkrát školu. Prvý semester mám (ako minule) tri predmety a
to v pondelok, štvrtok a piatok. V pondelok som teda začala
prvým z nich a to scenáristikou. Veľmi preveľmi sa z tohto
predmetu teším, dôvod asi veľmi popisovať nemusím. Okrem toho, že teda ľúúbim písanie, máme
skvelého a veľmi vtipného profesora. Ďalšia vec je, že tento predmet mám len nasledujúcich
päť týždňov, ale za to veľmi intenzívnych. Ako prvú domácu úlohu mám nie do
pondelka, ale ešte do tohto piatku napísať biografiu hlavnej postavy a k tomu
načrtnúť o čom bude môj scenár. A do nedele, musím potom prečítať
tieto biografie všetkých ostatných štyridsiatich študentov a napísať k nim
komentár. Dobré nie? Ale teším sa aj tak. Jediné čo ma desí je, že dnes som pravdepodobne
prišla na to, prečo to trvá tak krátko... Odpoveďou je Short film, čo je môj
ďalší predmet. Dnes som to mala prvýkrát a musím povedať, že po prvej
hodine a následnej prestávke som na malú chvíľu zvažovala, či sa vôbec do
triedy vrátim :D Keď som si čítala ten skromný desať stranový harmonogram na
prvý semester, týždeň za týždňom a množstvo prác, ktoré musím na každý
týždeň mať hotové, respektíve mať natočený materiál, a plus tri termíny na
skúšky ešte pred Vianocami, poviem vám, mala som čo rozdýchavať. Tretí predmet
ktorým sú filmové žánre, mám mať v piatky, ale keďže zajtra učiteľka
chýba, musím len poslať rozbor filmu. Chvalabohu je tým filmom La La Land a nie
pokračovanie Votrelca! Takže zajtra ráno
si pekne sadnem do knižnice a budem usilovne pracovať... Dúfam. A keď
nič iné, aspoň sa budem kochať všetkými tými knihami.
Myslím, že som to už raz
spomínala, ale zbožňujem našu knižnicu! Je tam toľko kníh o filme a nie
len o ňom, o všetkom! Navyše keď som si tam pred pár dňami požičiavala
knihy, objavila som tam sekciu so starými knihami. Ale akože starými starými! Také tie čo tak moc ľúbim. Strany
zažltnuté, každá jedna smrdí (mne vonia) a jeden aby sa to bál vybrať, že
sa to rozpadne. Sú tam zväzky o tom, ako pestovať zemiaky na záhrade,
prípadne ako pripraviť rôzne odvary z byliniek, ktoré asi dnes už ani
nerastú, ale aj klasické diela. Skrátka poklady! Z knižnice som si to
namierila do Hub-u. Neviem, ako by som to mohla preložiť, lebo som zistila, že
už aj na Slovensku, alebo v Čechách ľudia používajú výraz HUB. Skrátka, u nás
je to novootvorená miestnosť, ktorá funguje ako taký obchodík zadarmo. Sú tam veci, ktoré tam priniesli študenti ktorí
ich už nepotrebovali, ale je to mega super! Je tam všetko z kuchynských vecí
od riadov, cez príbor až po hrnce, alebo utierky. Sú tam deky, kancelárske
potreby, alebo aj toaleťák! Je to super, ale je pre mňa dosť čudné tam len tak prísť a niečo
si zobrať. Len tak, zadarmo. Naposledy som si tam tak ukoristila prenosný
hrnček na kávu, čo som sa mega tešila, alebo nožničky. A dokonca rúžové,
také šťastie som mala! :D zajtra tam asi zas skočím trošku nakúpiť. :D Takže asi toľko o mojej školičke. Som zvedavá na
ten tretí predmet.
A čo ešte je nové? Hm... mám nové rastlinky. Kúpila som
si ich začiatkom týždňa a musím povedať, že už počas prvého dňa mi
priniesli veľa radosti. Doslovne. Lebo to by som nebola ja keby som nevymyslela
nejakú hovadinu. A tak som sa rozhodla svoje kvetinky pomenovať. A aby
to bolo originálne rozhodla som sa, že jedna dostane fínske a druhá španielske
meno. Keď už tu teda fungujeme takto multikultúrne, však. Spýtala som sa
dievčat, aké mená mali v ten deň v kalendári. Tento plán sa nakoniec
nie celkom osvedčil, keďže Riina mi napísala meno, ktoré som ani po desiatich
minútach nevedela prečítať. Vravela ale, že deň predtým mali Taimi, čo by malo
znamenať malá rastlinka po fínsky. A tak sa môj červený kvietok volá
Taimi. A kaktus... nuž.. Pôvodne dostal
meno Pedro. Ale zhodou náhod, okolností a šialeného telefonátu s mojou
sestrou :) sa nakoniec volá celým menom Pedro Rodrigo Javier Fernandez. (Určite si
vygooglite meno Javier Fernandez.) Áno, smejem sa ešte teraz keď to píšem a môžem
vás ubezpečiť, že jedna zo šialených vlastností mojej najnovšej postavy bude
pomenovávanie rastlín.
Takže hej, mám sa tu dobre, spolu s mojimi rastlinkami.
(Ktoré dúfam prežijú dlhšie než týždeň.) Len ma trošku deprimuje počasie, ktoré
je buď upršané, alebo veľmi upršané. Navyše tu máme osem stupňov, takže
momentálne sedím omotaná v deke a pravdupovediac mi šklbe prstom aby
som si zapla kúrenie. Mám pri sebe už tretí čajík z ktorého pomaly
usrkávam. Jediná výnimka bola v sobotu, čo bol doslova jediný deň, kedy
nám tu svietilo slniečko a bolo takmer dvadsať stupňov! A tak sme sa vybrali
na pláž a bola to nádhera.
V kuchyni sa mi taktiež darí, baví ma to, a pomaly
prichádzam na to, že varenie sa pre mňa stáva upokojujúcou činnosťou. Najmä
dnes mi padlo vcelku dobre urobiť si cookies-ky, po tom výplachu mozgu v škole.
Takže aj to je fajn, a tú malú habaďúru kedy sa mi z varenej ryže
poradila doslova ryžová kaša spomínať nebudem ;).
No a sľúbená bombička na záver, pokiaľ ste to vydržali
až sem. Včera som mala stretnutie s jednou dievčinou zo školy, ktorá tu
študuje už tretí rok žurnalistiku a je z (fanfáry) Košíc!!!! Takže po
roku som tu našla slovenskú dušu a veľmi sa z toho teším! Posedeli sme
si v obľúbenej poľskej kaviarničke (kde som mala mimochodom prvýkrát kávu
so sójovým mliekom, keďže bezlaktózové nemali, ale už nikdy v živote takú
chybu neurobím.) A bolo to veľmi fajn J
Teda asi toľko milí moji slovenskí priatelia (a rodinka) a vidíme
sa pri ďalšom článku. (Alebo mi môžete aj napísať, čo tiež veľmi poteší!) :D papikyyy
:*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára