Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Dnes je to už týždeň,
čo som doma. Priletela som minulý štvrtok o polnoci :).
Ako vždy, som plánovala tento článoček o niečo skôr,
ale poznáte to. Konečne doma, trochu oddych, potom stretnutia s rodinkou,
vybavovanie brigád a týždeň prejde ako voda. Tak sa ozývam aspoň dodatočne
:).
Môj odchod by som však nezhrnula len do jedného dňa. Ja som
v podstate odchádzala celé štyri
dni, počas ktorých som balila, chystala, dokončovala, upratovala a veľmi
sa tešila. To som ale netušila ako to vyzerá, keď študent prvýkrát v živote
vypratáva intrák...
Pondelok
Pondelok bol plný paniky, nakoľko som sa snažila skúšobne
pobaliť a zistila som, že nie je šanca, aby som všetko narvala do dvoch
cestovných tašiek. Iste to všetci poznáte. Počas semestra kúpite takú
blbostičku, hentakú drobnosť, je vám zima a tak si kúpite deku, potom
posteľné prádlo, vaši spolubývajúci (niektorí) žijú ako žijú a tak si
musíte kúpiť aj nové hrnce, aby ste so svojim jedlom nevarili aj zvyšky toho,
ktoré ostalo po nich... No a naraz zistíte, že tých drobností je tak veľa,
že by ste potrebovali ďalšiu tašku. Ktorá nie je... V tom momente som
ďakovala Bohu, že som si nakoniec nekúpila ten smoothie mixér, čo mali
v akcií za dvanásť libier a hlavne v krabici o veľkosti
polovice jednej z mojich tašiek...
V ten deň sme sa ešte boli poprechádzať po pláži,
pretože teplota dosiahla závratných sedemnásť stupňov a tak sa pre škótov
oficiálne začalo leto! Pláž bola plná detí v plavkách, rodičia s nimi
stavali hrady z piesku, každý druhý človek mal zmrzlinu (áno, ja som bola
tá výnimka), a našli sa aj blázni, čo sa kúpali v desať stupňovej
vode. (A podaktorým ani nevadilo, že si nezobrali plavky.)
