Cesta domov

Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Dnes je to už týždeň, čo som doma. Priletela som minulý štvrtok o polnoci :).

Ako vždy, som plánovala tento článoček o niečo skôr, ale poznáte to. Konečne doma, trochu oddych, potom stretnutia s rodinkou, vybavovanie brigád a týždeň prejde ako voda. Tak sa ozývam aspoň dodatočne :).

Môj odchod by som však nezhrnula len do jedného dňa. Ja som v podstate odchádzala celé štyri dni, počas ktorých som balila, chystala, dokončovala, upratovala a veľmi sa tešila. To som ale netušila ako to vyzerá, keď študent prvýkrát v živote vypratáva intrák...

Pondelok

Pondelok bol plný paniky, nakoľko som sa snažila skúšobne pobaliť a zistila som, že nie je šanca, aby som všetko narvala do dvoch cestovných tašiek. Iste to všetci poznáte. Počas semestra kúpite takú blbostičku, hentakú drobnosť, je vám zima a tak si kúpite deku, potom posteľné prádlo, vaši spolubývajúci (niektorí) žijú ako žijú a tak si musíte kúpiť aj nové hrnce, aby ste so svojim jedlom nevarili aj zvyšky toho, ktoré ostalo po nich... No a naraz zistíte, že tých drobností je tak veľa, že by ste potrebovali ďalšiu tašku. Ktorá nie je... V tom momente som ďakovala Bohu, že som si nakoniec nekúpila ten smoothie mixér, čo mali v akcií za dvanásť libier a hlavne v krabici o veľkosti polovice jednej z mojich tašiek...

V ten deň sme sa ešte boli poprechádzať po pláži, pretože teplota dosiahla závratných sedemnásť stupňov a tak sa pre škótov oficiálne začalo leto! Pláž bola plná detí v plavkách, rodičia s nimi stavali hrady z piesku, každý druhý človek mal zmrzlinu (áno, ja som bola tá výnimka), a našli sa aj blázni, čo sa kúpali v desať stupňovej vode. (A podaktorým ani nevadilo, že si nezobrali plavky.)

Utorok

Utorok sa začal krásne. Už dlhšiu dobu sme boli dohodnuté, že s Albou a Riinou zájdeme na raňajky do krásnej poľskej kaviarničky, ktorú tu stále ospevujem. Vyrazili sme o desiatej a strávili tam milé dve hodiny pri káve, čajíkoch a hlavne vafliach!

No a po peknom ráne, poďho znova do balenia a upratovania. Tentokrát som sa konečne pobalila! Zabralo to asi štyri hodiny a všetok riad, spolu s posteľným prádlom som nechala tam. Nezmestilo sa. Zvyšok dňa som potom len luxovala a večer sme ešte mali rozlúčkový večer, kukli si film a zjedli pár koláčikov.

Streda

Streda bol deň, kedy som potrebovala odvliecť všetky veci do jedného bytíku v Glasgow. (Ešte raz vďaka za úschovu!) Keďže sama by som to ale nikdy neodniesla, Riina s Albou išli so mnou a pomohli mi. A to teda bola cesta, to vám poviem! Obe moje tašky mali vyše 15 kíl, plus jedna menšia taška a ruksak. Cesta na stanicu trvá od nášho intráku približne pätnásť minút.  Nám to trvalo cca štyridsať. Vo vlaku sa to ešte dalo, tašky sa váľali pri nohách a ruksak na sedadle. Problém nastal až po vystúpení z vlaku. Cesta z vlakovej stanice do už spomínaného bytu trvá približne pol hodinu. Skúseným ľuďom, ktorí sa nestrácajú aj vo vlastnej kúpeľni samozrejme o niečo menej, ale teraz sa tu bavíme o mne. Čiže bez mála pol hodinu. Viete si predstaviť, koľko to asi trvalo spolu s tými taškami... Nehovoriac o tom, že ako na potvoru začalo fajnovo pršať a obe moje tašky zmokli. Nakoniec sme sa ale do cieľa dostali a moje veci, po niekoľko dňovom vetraní, prežili. (Teda aspoň dúfam.)

Deň sme zavŕšili spoločným obedom v naozaj krásnej talianskej reštaurácií. Ak niekedy budete hľadať dobrú, prípadne rovno taliansku reštauráciu v Glasgow, vyskúšajte Bella Italia na Sauchiehall Street. Prvýkrát v živote som tam jedla lasagne  a boli výborné. Je tam veľmi milý personál, reštaurácia je útulná, krásne vyzdobená a pokiaľ chcete navyše syr, tak čašník vám ho nastrúha rovno do taniera a korenie vám nasypú z polmetrovej drevenej koreničky... Nakoniec ostávala už len cesta vlakom a posledný večer v spoločnosti Shreka 2. A ako darček som dostala poslednú noc takýto krásny západ slnka a rúžovú oblohu!

Štvrtok

Nakoniec nastal deň odchodu. To ráno, a aj večer predtým, boli vcelku vtipné, nakoľko všetky moje veci už boli v Glasgow. Viete si to predstaviť. Chcete sa navečerať a zrazu zistíte, že nemáte riad, ktorý by ste mohli použiť. A tak sa snažíte narvať lupienky do kelímku od jogurtu ktorý je tak malý, že je zázrak že sa tam vôbec zmestí ten jogurt.  (Pripadala som si ako v septembri, keď som tak isto jedla müsli z plytkého taniera :)) Alebo keď dve noci spíte na posteli bez obliečok a všetky intrákové matrace sú potiahnuté nejakou fóliou, takže po každom sebe menšom pohybe to s vami vŕzga.  Umyjete si zuby a uvedomíte si, že všetky uteráky sú v taške a pokojne si drichmú vo vedľajšom meste. A potom ste už len vďační, že ste si zabudli v kuchyni utierku a tak môžete použiť tú.

Ráno som ešte doupratovala posledné veci, dobalila notebook, rozlúčila sa a vybrala sa na stanicu. V Škótsku mám rada cestovanie vlakom. (No, aby som to upresnila, mám rada cestovanie vlakom medzi Ayrom a Glasgow, keďže inde som sa zatiaľ nedostala :D.) Celú cestu je totiž krásny výhľad na rodinné domčeky so záhradkami, na lúky s kravami, golfové ihriská a v neposlednom rade na more. Už niekoľkokrát sa mi podarilo pozrieť si západ slnka a je to krása. Tentokrát som letela z Edinburghu, čiže cesta vlakom zabrala niečo cez dve hodinky. Ku koncu som bola mierne nervózna, lebo som sa bála či pri mojej šikovnosti trafím zo stanice na autobus, čo ma má odviesť na letisko. Ale, zlatí škóti, majú všetko pekne premyslené a perfektne pooznačované, takže len čo vyjdete zo stanice, iba prejdete cez malinkú cestičku a rovno pred vami stojí dvojposchodový autobus s obrovským nápisom Letisko. Takže som sa nestratila a na letisko došla v čas. (Bodaj by nie, keď som mala rezervu skoro päť hodín :D) No a potom ostávalo už len počkať a pekne si zaletieť domov :).

A keďže budem teraz dlhšiu dobu opäť doma, veľmi vám ďakujem, že ste čítali moje články a povzbudzovali ma celý prvý ročník! :) Ešte mám zopár škótskych vecí, o ktorých by som chcela napísať, takže ak budete mať záujem viete, kde ich nájdete. A samozrejme budem v písaní pokračovať, pretože päť mesiacov je dlhá doba a pri mojom šťastí sa toho stane zrejme veľa... :) (Aspoň v to dúfam!)