Čo sa dialo v januári

Je niečo po desiatej a ja si sedím v knižnici. O dvanástej sa v škole koná nejaké sedenie pre študentov ohľadom Brexitu, respektíve, čo by asi mali/mohli zahraničný študenti očakávať, pokiaľ sa rozhodnú v UK ostať aj po Brexite. Tak som zvedavá. No a hneď potom mám dvojhodinový „zvukový“ workshop. Tiež som zvedavá. A tak som si povedala, že pokiaľ mám čas, napíšem vám niečo o tom, ako som si tu strávila zvyšok januára, keďže zajtra už máme posledný januárový deň.

Tento mesiac bol veľmi zaujímavý, pretože časť z neho som ešte stihla stráviť doma s rodinku a s vami, papať domáce mňamky, a okrem štrikovania a omaľovánok nič neriešiť. Maximálne tak ktorý z babkiných koláčikov zjem ako ďalší. No a druhú polovicu mesiaca som už strávila tu, kde mi (takmer)bezstarostný život študenta narúšajú bežné činnosti, ako opravovanie práčky či rozmrazovanie chladničky.

A tým sa nenápadne opäť raz presúvam k nášmu bytíku. Ten si neustále “zdomácňujeme“ a tak som si rozšírila zbierku nábytku o nový nočný stolík a jednu skrinku. V preklade to znamená, že som prvýkrát v živote sama nakupovala nábytok. Teda nie úplne sama, ale chápete. Sama som si to vymerala! Ale mala som to šťastie, že som si ho nemusela sama skladať, lebo sa našiel niekto, kto mi ho poskladal... bodaj by nie, keď som to kupovala hlavne kvôli tomu, aby tam mal ten niekto viac miesta :) Okrem toho som si rozšírila aj zbierku svetielok, ktorými som si ten nový nábytok oblepila a teším sa z toho ako bábo :)

O Vianociach a o tom, ako to vyzerá, keď Škót príde prvý raz na Slovensko

Tak si tu pekne sedkám v posteli, áno, napriek faktu, že je dávno po obede. Riina išla von, údajne si zabehať, tak som zvedavá čo povie keď sa vráti. Vonku je veľmi pekné počasie, svieti nám slniečko a je niečo nad osem stupňov. Keby som sa nedoliečovala, išla by som von aj ja, ale radšej si jeden deň takto poležím a medzičasom vám napíšem niečo o vianočných prázdninách a Matthew-ovej návšteve, keďže vás to asi celkom zaujíma :)

Takže...

Prázdniny mi odštartovali 13teho decembra, teda v deň keď som cestovala domov. S Riinou sme mali spoločnú cestu na letisko v Edinburghu, takže sme sa pekne spolu odviezli vlakom, najedli sa na stanici a potom sa dopravili až na letisko.  Cesta vlakom ubehla rýchlo, lebo väčšinu času sme strávili tým, že som učila Riinu nové slovíčka a ona zas učila mňa čo-to po fínsky. Ľudia, o tom jazyku bude článok sám o sebe, lebo to je niečo neskutočné...Mne to letelo o hodinu skôr, z brány, ku ktorej sa človek trepe asi 15minút. Riina tam šla so mnou a keď som prešla bránou, vrátila sa späť. Ešte pred mojim nástupom sme sa smiali, že by bola sranda keby ona potom odchádzala z tej istej brány a musela by si tu štreku prejsť ešte raz. A hádajte čo. O pol hodinu mi pípne správa – som hneď vedľa.

V Bratislave sme pristáli okolo desiatej a tak som bola oficiálne doma a mohla si začať užívať prázdniny. A aby so vás neunudila, len to tak jemne zhrniem a poviem, že to bol krásny čas, strávený DOMA. Lebo som sa prichytila pritom, že veľakrát idem domov aj sem, do škótska, ale DOMA je predsa len iba jedno.  Pobudla som si doma dva týždne, medzi ktorými som stihla všetky tie krásne veci, ako;

stretnutie s väčšinou mojich kamarátov, vianočný večierok v našom kostole, zatancovala som si na ceilidh a nemusela som kvôli tomu letieť do Škótska, stihla som vianočný večierok s bývalými spolužiačkami a pritom sa do sýtosti vymojkala  s najkrajším mimčom súčasnosti, piekla s babinou, zdobila perníky, čo je činnosť, ktorú by som mohla robiť celý týždeň, napichala som klinčeky do pomarančov, čo som nerobila už asi sto rokov, zdobila stromček, pozerala milióny rozprávok, štrikovala si šál (ktorý ani po dvoch rokoch nie je hotový, ale už tam spejem), vyfarbila takmer celú knihu omalovánok, stihla ísť na vianočné trhy, dokonca aj v Inchebe, nakúpila posledné darčeky, nechala sa zasnežiť, oslávila nový rok s rodinkou a s Matthewom a rovnako aj narodeniny, s tatinom sme objavili mesto AYR v slovenskej krížovke (skoro som odpadla) a k tomu všetkému som hlavne jedla, jedla a jedla.