Tak si tu pekne sedkám v posteli, áno, napriek faktu,
že je dávno po obede. Riina išla von, údajne si zabehať, tak som zvedavá čo
povie keď sa vráti. Vonku je veľmi pekné počasie, svieti nám slniečko a je
niečo nad osem stupňov. Keby som sa nedoliečovala, išla by som von aj ja, ale
radšej si jeden deň takto poležím a medzičasom vám napíšem niečo
o vianočných prázdninách a Matthew-ovej návšteve, keďže vás to asi
celkom zaujíma :)
Takže...
Prázdniny mi odštartovali 13teho decembra, teda v deň
keď som cestovala domov. S Riinou sme mali spoločnú cestu na letisko
v Edinburghu, takže sme sa pekne spolu odviezli vlakom, najedli sa na
stanici a potom sa dopravili až na letisko. Cesta vlakom ubehla rýchlo, lebo väčšinu času
sme strávili tým, že som učila Riinu nové slovíčka a ona zas učila mňa
čo-to po fínsky. Ľudia, o tom jazyku bude článok sám o sebe, lebo to
je niečo neskutočné...Mne to letelo o hodinu skôr, z brány, ku ktorej
sa človek trepe asi 15minút. Riina tam šla so mnou a keď som prešla bránou,
vrátila sa späť. Ešte pred mojim nástupom sme sa smiali, že by bola sranda keby
ona potom odchádzala z tej istej brány a musela by si tu štreku
prejsť ešte raz. A hádajte čo. O pol hodinu mi pípne správa – som
hneď vedľa.
V Bratislave sme pristáli okolo desiatej a tak som
bola oficiálne doma a mohla si začať užívať prázdniny. A aby so vás
neunudila, len to tak jemne zhrniem a poviem, že to bol krásny čas,
strávený DOMA. Lebo som sa prichytila pritom, že veľakrát idem domov aj sem, do
škótska, ale DOMA je predsa len iba jedno.
Pobudla som si doma dva týždne, medzi ktorými som stihla všetky tie krásne
veci, ako;
stretnutie s väčšinou mojich kamarátov, vianočný
večierok v našom kostole, zatancovala som si na ceilidh a nemusela
som kvôli tomu letieť do Škótska, stihla som vianočný večierok s bývalými
spolužiačkami a pritom sa do sýtosti vymojkala
s najkrajším mimčom súčasnosti,
piekla s babinou, zdobila perníky, čo je činnosť, ktorú by som mohla robiť
celý týždeň, napichala som klinčeky do pomarančov, čo som nerobila už asi sto
rokov, zdobila stromček, pozerala milióny rozprávok, štrikovala si šál (ktorý
ani po dvoch rokoch nie je hotový, ale už tam spejem), vyfarbila takmer celú
knihu omalovánok, stihla ísť na vianočné trhy, dokonca aj v Inchebe,
nakúpila posledné darčeky, nechala sa zasnežiť, oslávila nový rok
s rodinkou a s Matthewom a rovnako aj narodeniny,
s tatinom sme objavili mesto AYR v slovenskej krížovke (skoro som
odpadla) a k tomu všetkému som hlavne jedla, jedla a jedla.
Takto nejako som prežila prvé dva týždne a deň pred
Silvestrom pricestoval Matthew. Sranda to bola preveliká, keďže z našej
rodinky vie po anglicky sestra a tatik. Mamina sa pomaly učí (a robí veľké
pokroky) ale zvyšok rodinky ani ň. :) Ale kde je vôľa tam je cesta ako sa
hovorí, a tak rukami nohami, zubami a úsmevmi to išlo a všetci
si krásne rozumeli. Prvý deň sme strávili doma, prešli sme sa po okolí
a večer navštívili babinku. (Áno, veľa sa usmievalo). Silvestra sme
oslávili celá rodinka spolu. Doobeda sme išli na výpravu zháňať prskavky.
Párkrát sme sa kvôli tomu povozili po eskalátore, lebo najprv sme sa zviezli
dole na prízemie a hľadali stánok, nenašli. Tak sme sa vyviezli hore
a tam som si všimla, že na prízemí v rohu ten stánok predsa len je.
A tak sme sa zase zviezli dolu a potom ešte raz hore. Čo vám poviem.
Beki Jonesová nakupuje prskavky. Poobedie sme strávili u dedkovcov (ako ja nazývam zoskupenie
babičiek, dedka a krstnej). Tiež sa veľa usmievalo, ale keďže Matthew sa
dobrovoľne učí po slovensky, babinku ohúril keď povedal, že rezne sú výborné.
(Čítaj výborňe). No a večer sme
pekne v pätici oslávili nový rok, zahrali si Activity, čo bola teda sila
takto dvoj-jazyčne a vonku si pekne zaprskavkovali.
Lenže čo čert nechcel, mňa rovno v ten večer rozboleli kosti a dva
nasledujúce dni som pekne preležala s teplotou v posteli. Ale
našťastie sestra s tatinom povodili Matthewa po meste, takže som si pekne
odfukovala v posteli. Jediné čo ma mrzí bolo, že som musela zrušiť
niektoré zo stretnutí, čo sme mali naplánované, ale letenky na marec už máme
kúpené, tak sa to dobehne :)
No a dva nasledujúce dni sme strávili v Banskej
Štiavnici. Moji rodičia majú to mesto veľmi radi, ale mňa to nikdy veľmi
neoslovilo keď sme tam boli ako deti. Ale poviem vám, takto po pár rokoch, keď
bolo všetko krásne zasnežené a mestské hodiny vyhrávali Rolničky, to na mňa pôsobilo akosi
krajšie. Prešli sme si zopár múzeí, oba zámky, napapali sa v reštike,
cestou tam zažili malý šok keď vysvitlo, že tatik si zabudol doma peňaženku aj
s vodičákom, ale našťastie nás nikto nestopol. Dali sme si horúcu čokoládu
u Divnej Pani, prešli sa po meste a večer strávili s sv. Antone,
kde sme oslávili aj moje narodeniny. Na druhý deň sme si prešli zámok
a poobede sa vrátili domov. Cestou som sa zasmiala, lebo Matthew celý čas
pozeral z okna a stále sa otáčal akoby niečo hľadal. Nakoniec sa na
mňa otočí a so smutným
a prekvapeným výrazom prehlási: „Veď tu nie sú žiadne kravy“ (Pre tých čo by nevedeli, okolie ciest v Škótsku je plné zelenej trávy a celý rok sa tam voľne pasú ovce aj kravy) Piateho nás čakala ešte
dodatočná oslava s rodinkou a pekný večer, kedy si sme, opäť v pätici, pozreli film a na druhý deň ráno šup šup na letisko.
A keby ste chceli vidieť viac fotiek zo Štiavnice,
nájdete ich TUTO.
Takže takto nejak vyzerala prvá návšteva Matthew-a
u nás doma. Bratislava sa mu páčila, pomaly sa učí po slovensky
a také tie najpodstatnejšie frázy, typu: kura prosím, alebo koláč bol
výborňe mu idú veľmi dobre. Od mojich rodičov dostal detský obrázkový slovník
tak som zvedavá ako do marca pokročí. Nateraz sa len usmievam keď sa snaží
niečo povedať a strašne mu to nejde. Ako napríklad vysloviť slovo Štiavnica. :)
Minule som sa dobre pobavila keď mi povedal, že či by sme si po svadbe nemohli
nechať moje priezvisko, lebo sa mu veľmi páči a tiež by sa chcel volať
Fehérová :) Keď som mu potom vysvetlila, že on by tam -ová určite nemal, tak sa
len zasmial a sucho skonštatoval: „Tak nič.“ Bryndzové halušky ešte
neochutnal a nie som si istá či vôbec ochutná, lebo jemu stačí ku šťastiu
kuracie mäso a mlieko. A tak si aspoň pochutnal na kuracích rezňoch
všade kde sa dalo. Či už u babiny, u nás doma, alebo
v Štiavnici.
No a ako som povedala, pekne šiesteho ráno nás (mňa
uslzenú) tatik zaviezol na letisko a my sme si zaleteli späť sem. Počas
letu boli párkrát turbulencie, takže som bola neskutočne šťastná, že je tam so
mnou niekto, komu môžem mačkať ruku. Navyše som ešte stále nebola doliečená,
takže som mala pocit, že okrem uší mi počas letu zaľahlo ešte aj v nose, ale
prežili sme. Cestou sme si ešte skočili
na obed a niečo po tretej dorazili do bytíku. A tam... slzila som
ešte viac. Lebo viete. Doma je doma a Vianoce sú Vianoce. A aj keď si človek zvykne na to, že už
tak polovične žije inde, predsa len je potom smutno. Poznáte ten pocit, keď sa
vám cnie tak, že vás rozplače ešte aj slovenský popis na termoske, kde je ako
distribútor uvedené Tesco na Kamennon Námesti? Tiež som si myslela, že je to
blbosť, ale nie je. Mňa najviac ničilo ticho, pretože u nás doma nie je
nikdy ticho. My sme veľká a (v dobrom zmysle) hlučná rodina a keď som
prišla sem, Riina ešte vyspávala, lebo deň predtým oslavovala a všade bolo
ticho. Takže som trošku oslzila Matthew-ovi košeľu a on sa potom pobral
domov preprať veci.
Riina sa zobudila, veci sa dali do normálu a tu sa
začali opäť “klasické trapmoty“
študenta. Napríklad sa nám hneď v ten večer pokazila práčka. Počas
prázdnin nám majiteľka vymenila práčku, lebo na starej sa urvali dvere. Lenže
táto sa tu tiež dlho neohreje, pretože nedokáže ždímať prádlo, takže som to
musela robiť o desiatej ja, prádlo sa perie tri hodiny (!) a je celé
zapenené. Takže srandy kopec, navyše som sa včera ráno zobudila s krvavými
a zalepenými očami, čo ma tiež dostatočne vydesilo, lebo o hodinu som
mala ísť do školy. Ale upokojím vás, zohnala som si v lekárni kvapky,
ktoré mi teraz drahá Riina poctivo kvapká do očí každé dve hodiny, lebo ja by
som si vypichla oči ešte aj s nimi. A moje okále vyzerajú omnoho
lepšie už dnes :)
Škola bola vcelku zaujímavá, ale to je zas téma na inokedy,
keď budem mať za sebou všetky predmety a nejaké vtipné historky
k tomu. Lebo... ja sa poznám.
Takže nateraz sa majte pekne a užívajte si sneh! :)*
Takto dobre mi doma bolo. (Fotil Matthew samozrejme. Myslím,
že ma pekne vystihol) :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára