Moje (prvé) Škótske leto

Kamaráti, tak si tu tak sedím, vonku prší, ja sa radujem, lebo po vyše mesiaci mi začalo klíčiť jadro z avokáda, takže som tie mini korienky konečne namočila do vody – doteraz sa pekne váľalo v mokrej vreckovke. Popíjam čajík, už druhý, lebo viete, je koniec Augusta pomaly, takže “zima sa blíži“. Mala som v pláne teraz posielať životopisy, lebo áno, Beki je momentálne nezamestnaná, ale o tom neskôr. Ale nejako sa mi v hlave začal písať tento mini článok, lebo som si raz opäť uvedomila, že toto bolo moje prvé leto, ktoré som strávila v Škótsku. Ako viete, všetky predošlé roky som prišla na cca dva mesiace domov, ale tento rok to bol zatiaľ iba týždeň. Tak som si povedala, že vám trochu porozprávam o tom, aké to moje Škótske leto bolo (no, aby sme manifestovali pekné počasie, tak ešte poviem, aké to leto stále JE!)

Na chvíľu som nakukla na svoj (opäť raz) prachom zapadnutý blog a zistila som, že posledný článok sa tam objavil začiatkom apríla. Pekne. Bolo by šialené snažiť sa zhrnúť posledné 4 mesiace, ale pokúsim sa. Vyťahujem svoj denník ako pripomienku, popritom prechádzam popri okne kde mám pekne nastúpené moje kvetináče...áno, stáva som zo mňa “plant-mom“. Spolu s mojou spolubývajúcou máme v obývačke peknú zbierku (okrem iného mi na balkóne rastie aj slnečnica!), ale samozrejme som si pár zaobstarala aj k sebe do izby. Teraz sa veľmi teším, lebo až donedávna mi rastlinnú idylku ruinovali mini mušky. Ale pred pár dňami sa mi konečne podarilo zohnať tie lepkavé žlté blbostičky čo zapichnete do kochlíkov a mušky sa na to nalepia. Funguje to! Teraz každé ráno, ešte prv ako pozriem či sú nejaké nové listy, kuknem koľko mušiek sa nalepilo a s diabolským smiechom idem polievať.  Cítim sa trochu previnilo, ale tak čo už...keď ani len nájom neplatili.

No ale späť k uplynulým mesiacom.

Malý pozdrav z mojej obľúbenej pláže...
(nie, toto nie je ten "diabolský smiech"...toto je číra radosť)

Sťahovanie

Začiatkom mája som sa opäť (áno, tretíkrát) presťahovala. Čo už ale veľa z vás vie, takže to zhrniem. Moja spolubývajúca je úplné zlatíčko. Veľmi dobre spolu vychádzame, robíme si pizza piatky s filmami takže som v siedmom nebi. Okrem toho sme obe rovnako strelené vo veľa veciach a rady čítame, takže si viete predstaviť to blaho. Bytík má super lokalitu, je to cca 25min pešo od centra, a keďže Beki chodí rada, od mája mám nachodených toľko kilometrov, že som už mohla byť v Taliansku... (ale aj to bude, možno :D) 

Práca

Ako mnohí viete, takmer pol roka som pracovala ako produkčná asistentka pre jednu menšiu filmovú spoločnosť. Bolo to super a som za to veľmi vďačná. Veľa som sa naučila, bola som na mini natáčaní, ale čo som si počas toho uvedomila je, že rozhodne nechcem už viac pracovať z domu. Ja nemám problém rozvrhnúť si čas, ale chýba mi kolektív a ja potrebujem okolo seba ľudí. (Ak som sa tento rok niečo naučila, tak je to rozhodne to, že nie som introvert! 😂) Zmluva mi skončila začiatkom Augusta, takže teraz opäť hľadám. Zatiaľ veľmi nepanikárim, skôr sa teším na to čo príde...dúfam, že už čoskoro (aby som si mohla dovoliť nové rastlinky 😏) A určite sa pýtate, ako mi ide moja živnosť... fééélmi dobre! Faktúry som zvládla posielať a už som sa konečne aj registrovala, takže čakám, až mi z úradu pošlú moje registračné číslo. Ale ďalšia vec čo som sa naučila – no, skôr si to potvrdila, lebo mi to bolo nad slnko jasné už od začiatku, ja nemám najmenší záujem byť živnostník, takže prednostne teraz hľadám na riadnu zmluvu. Ale uvidíme.

Škótske leto

No, keďže viem, že už ste všetci zvedaví, koľko stupňov tu teraz mám, nebudem vás dlhšie napínať. Priznám sa, že začiatkom júna som mala obavy, lebo teploty teda nič moc, nie viac ako takých 14 stupňov, čo mi samozrejme trhalo srdce. Ale s (neskutočnou) radosťou môžem povedať, že sme tu mali aj 28 stupňov!!!! 🥳 V júly, a dokonca aj teraz uplynulý týždeň bolo naozaj nádherne a teplo, musela som na seba kydať opaľovací krém, lebo koncom júna ma stihlo pekne spáliť...áno, došlo to až k mokrým uterákom, jogurtom a uhorkám na tvári (a samozrejme výsmechu od spolubývajúcej...až do momentu kedy to isté nepostihlo aj ju, iba o pár dní neskôr 😌) Včerajšok bol tretí deň po sebe, čo som mala vonku oblečené šaty, takže si viete predstaviť...

No a je samozrejmé, že v takéto dni trávim čo najviac času vonku. Jedna z vecí, ktoré naozaj zbožňujem na Škótsku, sú dlllllllllllhé dni. Počas leta sa tu stmieva tak okolo jedenástej. Teraz v týchto dňoch je to už cca o pol desiatej ale do deviatej tu máme ešte krásne svetlo. No a ďalšia z vecí, ktoré som si tu zamilovala sú kopce a príroda. Na Škótsku je úžasné to, že kdekoľvek ste, viete vypadnúť do prírody behom hodiny... a ak ste šťastlivec s autom, tak aj za menej. Buď sú to kopce, lesy alebo pláž. Na pláž mám ja slabosť, to viete, takže vždy keď sa dá, idem na moju obľúbenú pláž do Ayr. V Júny som tam dokonca spravila mini videjko, čo som plánovala už dlho. Ak chcete môžete nakuknúť TUTO. Veľa vám to možno nepovie, ale môžete si konečne pozrieť tú krásnu pláž, ktorú tu celé roky ospevujem. 🥰

V poslednej dobe som si našla nový životný cieľ (no cieľ...skôr taký mini sen). Veľmi by som chcela pochodiť všetkých 282 Munros. (Ak náhodou neviete, sú to kopce ktoré majú nadmorskú výšku 914 metrov, pomenované po aristokratovi a horolezcovi Hugh Munro) Zatiaľ sa mi podarili 2! 😂 Žiaľ nemám vo svojom okolí veľa ľudí ktorí by boli nadšení pre výlety tohto typu, takže to ide pomaly, ale som optimista. Moje dva doterajšie boli naozaj krásne zážitky a jasné, že Beki hneď musela zainvestovať do mini žurnáliku. Takže dúfam, že sa čoskoro naplní.

Zatiaľ posledný Munro - Beinn Íme (1011m)

Môj prvý Munro - Ben Lui (1130m)

Medzičasom podnikám výpravy na viac dostupnejšie miesta.  So spolubývajúcou sme boli pozrieť Killpatrick Hills, čo sú také menšie kopce s jazerom, ale stále krásna prechádzka. A pred pár dňami som podnikla menší výlet sama k vodopádom na Campsie Glen. Výlet asi na pol dňa ale pre mňa bol veľmi špeciálny, lebo to bolo asi prvýkrát čo som išla takto sama na výlet. Po jednej stránke sa tomu smejem, lebo si vravím, že však už v 2015 som sama letela do Škótska na deň otvorených dverí a prežila som, ale zároveň je to stále niečo nové. Tento rok sa dosť učím “tráviť čas sama so sebou“ čo viem že znie asi divne (alebo klišé) ale pravda je, že som zvykla mať dosť problém byť sama. Čas som si vedela vyplniť vždy, lebo ako hovorím moja sestra; keď nemám na 120% vyplnený čas mám dojem že sa flákam, čo je šialené, ale žiaľ pravda. Lenže problém bol, že som bola celý život obklopená ľuďmi a nikdy som snáď nebola viac ako dva-tri dni bez prítomnosti inej osoby. No ako to býva, posledné dva roky ma to dohnalo a ja som zistila, že mám trošku problém...aj vzhľadom na to, že žijem sama v inej krajine, však... Ale tento rok som urobila naozaj pokrok. Bola som prvýkrát sama v kine, dokonca aj v reštaurácií, išla som sama na výlet, na orgánový koncert, alebo si len tak čítať do parku.... čo teraz nechcem aby vyznelo, že máte nado mnou plakať, lebo Beki Jonesová nemá kamarátov 😂 Chvalabohu, od januára som tu stretla naozaj veľmi veľa ľudí, s ktorými pravidelne trávime čas, ale tieto razy som sa rozhodla robiť veci na vlastnú päsť a naozaj je na tom niečo pekné... Veľmi to tu rozmazávať nebudem, lebo keďže moja sestra (a dôverníčka) toto číta tiež, tak určite už gúľa očami s tým, že mám pred sebou ešte dlllllhú cestu.

Mini solo trip na Campsie Glen

Medzičasom ma tu dokonca prišla moja sestra navštíviť, pár dní po presťahovaní sa, čo dobre padlo, lebo zabývanie sa išlo o niečo ľahšie. Bola tu aj moja drahá kamarátka Maggie, to ešte koncom apríla, ale snáď sa podarí návšteva aj do nového bytíku (wink, wink). Bola som 2x na Ceilidh (moje milované škótske tanečky) takže srdiečko plesalo a popritom si stále robím videjká. Minulý týždeň som to dokonca stihla otočiť na pár dní domov, čo bolo tiež krásne a už sa teším na september.

Ale to len tak na okraj. Okrem toho kamoškovia moji, je mi to dobre. Keď mám čas, (ktorý teraz samozrejme mám ako nepracujúci človek, však) chodím do fitka a teším sa z malých úspechov, ako napríklad mojich prvých odbehnutých 5 kilákov pod 30min (ten čas je tam v podstate nepodstatný, ide o to, že 5k som bez prestávky v živote nezabehla 😂)

No a opäť, tak ako vždy ďakujem za vaše správy, ja si to tak veľmi vážim, že aj po tých rôčkoch sme stále v kontakte keď prídem na SR a keď sa dlhšie nevidíme, tak píšete a voláme. Ďakujem 🥰 V septembri sa opäť chystám domov lebo jedna úžasná osôbka sa mi vydáva takže už teraz sa teším ako bábo a v polke septembra mi začína aj kurz Taliančiny, z čoho sa tak isto veľmi teším. Ale o tom zas neskôr. Predpokladám, že sa je na čo tešiť.

Zatiaľ sa mi majte krásne, papíkyyyyyy 🥰