Je toho toľko čo mám v hlave! Toľko vecí, ktoré sa
stali za posledný týždeň a zároveň toľko vecí, nad ktorými premýšľam. Rozmýšľala som ako to urobiť, či napísať jeden
článok, alebo to rozkúskovať na viacej a po dlhšom uvažovaní som sa
nakoniec rozhodla, že to rozkúskujem a vložím do jedného článku. :)
Novinky
Tak tu naozaj neviem kde začať... Začala by som asi tak všeobecne. Stále
som v Ayri. :P Celý týždeň nám tu svietilo slniečko, ktoré ale medzičasom
začalo zubatieť, nakoľko radiátor v mojej izbe funguje na plné obrátky (i
keď je pravda, že zatiaľ iba v mojej). Opäť prichádza to magické obdobie,
kedy sa mojim najlepším kamarátom stáva radiátor a kamarátkou rýchlovarná
kanvica. Tu však nie som jediná, s kanvicou sa tu kamaráta viacerí. To má
za následok ďalšiu šťastnú novinku a to, že sme v poslednej dobe
konečne začali s mojimi spolubývajúcimi využívať kuchyňu nie len na
varenie, ale aj na spoločné trávenie času a samozrejme varenie čaju. Som za to veľmi vďačná, lebo vďaka tomu sa nám
už podarilo stráviť mnoho pekných chvíľ plných naozaj zaujímavých rozhovorov. Veľmi
ma baví rozprávať sa s nimi, nakoľko sme každý z úplne odlišných krajín a v poslednej
dobe sa práve rozprávanie o našich domovoch stalo častou témou našich
rozhovorov. Naposledy som tak strávila tri hodiny s Riinou (Fínsko) a Albou
(Španielsko). (Asi je už načase povedať vám, ako sa tieto milé osôbky vlastne
volajú). Sedeli sme v kuchyni rozprávali sa o tom, ako vyzerajú v našich
krajinách Vianoce, sviatky, o jedle, charakteroch ľudí a hlavne teplotných
rozdieloch. Bolo to fascinujúce, ale
hlavne veľmi milé, pretože bolo cítiť, že každá z nás sa takto rozrozprávala
o svojom domove prvýkrát. Odrazu sme sa každá preniesli na chvíľu domov a v spomienkach
sa vžili do jednotlivých situácií a chvíľ, vášnivo sme ťukali do mobilov a hľadali
fotky, aby sme si ich mohli ukázať... Ďalšia úžasná vec na spoločnom zdieľaní
priestoru je, že pred pár dňami ma moji cudzojazyčníci
počuli prvýkrát hovoriť po slovensky, keď som volala so sestrou. To ste mali
vidieť! Bavili sa na tom veľmi dobre...
Zopár noviniek sa prihodilo aj v škole...V pondelok som mala
prvú skúšku z Creative writing. Bolo to veľmi zaujímavé. Zadanie sme
dostali o týždeň dopredu. Každý sme mali napísať príbeh na tému Ráno a priniesť
so sebou. Následne sme boli rozdelení do skupín po štyroch a museli sme z našich
úplne odlišných príbehov napísať jeden. Som veľmi zvedavá na hodnotenie... A ak
by vás náhodou zaujímalo ako postupujem s mojom angličtinou a písaním
v nej, s radosťou vám oznamujem, že s každou domácou úlohou mi o malinký
kúsok narástlo aj hodnotenie a profesor povedal, že vidí zlepšenie! :)
No a jednou z posledných (väčších) noviniek je, že
Beki si konečne plní sníček a točí. Respektíve, točíme :). Z predmetu Intorducion
to TV and Film máme ako súčasť hodnotenia odovzdať trojminútový film. Sme rozdelení
do skupiniek, opäť po štyroch, a točíme. Veľmi sa z toho teším, veľmi
ma to baví. Máme za sebou dva dlhé natáčacie dni, a už nám ostáva len
editovanie. No len... a samozrejme prípadné pretáčanie a dotáčanie jednotlivých
scén a na záver ešte papierovačky. Som z toho ale neskutočne šťastná
a možno občas prejavujem radosť až príliš. (Mám ale dojem, že moji spolufilmovníci si na to pomaly začínajú
zvykať). Neviete si predstaviť ako sa vyžívam vo chvíľach, kedy premýšľam(e),
aký záber urobiť, odkiaľ, keď točíme jednu vec trikrát, keď sa herec pomýli a miesto
repliky odznie iba f***, keď na seba plácame umelú krv, stojíme po členkoch vo
vode, lebo akosi sme pozabudli na taký detail, ako že ideme točiť na pláž, a najviac
sa teším z toho, že som dokonca chytila kameru a točila! Nie všetko,
striedame sa, ale dovolím si povedať, že celkom dosť. Objavila som v tom novú
radosť, takže v blízkej budúcnosti možno skúsim niečo natočiť aj na môj
foťáčik.
Votrelec
A keď už sa bavíme o tej škole, prirodzene prejdem
k dnešnému dňu. Dnes ráno som sa zobudila s neskutočnou
migrénou. Ružová tabletka prinesená z domu mi veľmi nepomohla a tak som
len sťažka trávila čas v škole. Dnes sme mali predmet Cinema Aesthetic a dostali
sme zadanie na esej, ktorú musíme napísať (miesto skúšky). Má mať 2000 slov a ide
o rozbor filmu Votrelec... Vždy som sa snažila vyhnúť filmom ako tento,
pretože nemám rada horory, ani podobné filmy v ktorých z ľudí vyliezajú
príšery. Preto som ani tento film nikdy nevidela a ani som to nemala v úmysle.
Keď som ale došla na hodinu zistila som, že dnešné vyučovanie pozostáva z pozretia
Votrelca. Môže to znieť skvele, že čas v škole trávime pozeraním filmov,
ale zrovna tento mojej migréne veľmi nepomohol. Spočiatku ma film hrozne nudil
a keď došlo k prvej povestnej scéne povedala som si, že film
nenávidím. (Hoci naozaj obdivujem Ridleyho Scotta! Ale tento film nenávidím).
Viete čo je ale najlepšie? Že jeden z povinných bodov mojej eseje je podrobné
(!) analyzovanie scény, kedy z dotyčného chudáka vylieza príšera. Ja to
ale nechcem pozerať znovu! :D Nie je tu nejaký dobrovoľník, ktorý by to
zanalyzoval za mňa? Pošlem poštou čokoládu!
Inšpirácia
Dnes sme mali po vyučovaní jedno úžasné, hoci kratučké
sedenie s bývalým študentom nášho kurzu. Skončil pred tromi rokmi a náš
profesor ho pozval, aby povedal pár slov o tom, ako sa prehupol zo školy
do zamestnania. A že to teda boli zamestnania! Momentálne pracuje ako
asistent režiséra. Nie jedného, neustále sa to mení, nakoľko stále pracuje na
iných filmoch. Z tých posledných, na ktorých pracoval ako asistent a zároveň
sa minimalisticky mihol ako komparzista, sú také drobnosti ako Frankenstein s D.
Radcliffom, Beauty and the Beast s Emmou Watson, Now you see me 2, či Star
wars. Momentálne má pár týždňov voľno, ale už má podpísanú zmluvu ako asistent
Tima Burtona!!! Na jeho novom filme Dumbo... Rozprával o tom, aké to je
robiť na veľkom place, čo všetko zahŕňa jeho práca, a tak podobne. Sedela som
tam, v hlave mi hučalo, oči ma boleli tak, že som skoro nevidela, ale bola
som totálne fascinovaná. Nerozprával totižto len o tom, aké to je, ale aj
o tom, čo všetko pre to musí urobiť, a koľko práce, času, námahy a energie
to stojí. A že robiť asistenta samozrejme nie je to, čo chce robiť dokonca
života, ale je to jedna z vecí, ako si ide za svojim. Bolo to veľmi
inšpirujúce a inšpirácia je momentálne to, nad čím v poslednej dobe
premýšľam skoro neustále. Nedávno som si uvedomila (hoci nad tým premýšľam už
dlho), aká neskutočne šťastná som z toho, že som tu vďaka škole znovu
objavila tú lásku a vášeň pre písanie a fotografie. Občas totiž príde
obdobie, myslím, že to poznajú všetci, kedy naše záľuby idú bokom. Či už kvôli
času alebo z akéhokoľvek dôvodu, príde občas útlm v tom, čo nás baví.
Ja som mala tiež také obdobie posledný rok. Foťák som do ruky nechytila ani
nepamätám (hoci ma to bavilo odmalička), písanie sa obmedzilo na povinné práce
na prijímačky. Občas som sa potom pýtala samej seba, či mám vôbec v písaní
a fotkách pokračovať. Na školy ma nebrali, na čítačky v divadle prišla
vždy len moja rodinka (ďakujem!) a v podstate som nefotila, ale len
cvakala spúšťou. V hlave milión konceptov, ale kde zobrať čas na to písať
a dokončiť ich a potom čo? Už vidím, ako sa budú jednotlivé
vydavateľstvá trhať... A tak podobne. Lenže teraz som tu, trávim čas s ľuďmi,
ktorí majú určite podobné myšlienky ako ja, ale napriek tomu sa venujú tomu, čo
ich baví a veria, alebo prinajmenšom dúfajú, že jedného dňa sa to
jednoducho podarí a tá kniha im vyjde. Alebo natočia oscarový film, napíšu
nový balet, alebo budú druhý Hans Zimmer. A ja som sa rozhodla k nim pridať.
Neviem ako nakoniec dopadnem, ale prečo by som to mala vzdávať už teraz? Baví
ma písať. Baví ma fotiť. Tak PROSTE PÍŠ
A FOŤ! Začala som hľadať na
internete fotografov, ich prácu, životopis, rovnako aj so spisovateľmi. Začala som
so sebou všade nosiť malý zápisník (ako som to počúvala o veľkých spisovateľoch
a vždy som to chcela robiť :D) Čítam články o fotení, pozerám krátke
filmy na jutube, začala som pozorovať ľudí, ktorí možno nie sú svetoznámy
umelci ale venujú sa umeniu v rôznych sférach ako maľovanie, tetovania,
hudba. Aj keď to robia len do šuflíčka, ale robia to dobre. A prečo? Lebo
ma to proste baví a chcem robiť to isté. A jedného dňa, kto vie?
A tak
som sa rozhodla pri hľadaní inšpirácie pokračovať. Ak budete chcieť, môžem
občas napísať článok o tom, v čom som našla inšpiráciu daný mesiac. Či
už článok, knihu, človeka, stretnutie...
A vy mi tiež napíšte, v čom a ako ju
hľadáte... :)
Na záver úprimne ĎAKUJEM,
že ste to dočítali až sem!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára