Cesta do hlbín študákovej kuchyne III.

Myslela som si, že článok tohto typu už nikdy nenapíšem. Ale po dnešku... Dnes som strávila tri hodiny v kuchyni, varením cícerovej polievky a mäska na hríboch so zemiakmi. Hneď zo začiatku prezradím, že našťastie všetko dopadlo dobre, nič som nevyliala, nespálila som sa (teda nie moc) a ani som nerozmixovala chránič na mixér, ako keď som tú polievku robila prvýkrát. Ale predsa sa mi stalo, že počas varenia som sa niekoľkokrát zastavila a výborne sa bavila sama na sebe. A hoci som si už dávno uvedomila, že (i keď ma varenie veľmi baví) food bloggerka zo mňa rozhodne nebude, bola by škoda nechávať si niektoré veci len pre seba. Takže som sa rozhodla (nemyslieť na to, že zase zhodím samu seba), že vám napíšem, ako sa teda varí cícerová polievka na Beki spôsob.

Už som raz písala ako je dôležité, hlavne pokiaľ ste kuchár – amatér, premyslieť si nejaký čas dopredu čo budete variť. (Napríklad aj v tomto článku). A pokiaľ ide o niektoré konkrétne jedlá, je dobré premyslieť si to aspoň deň dopredu. Lebo potom sa vám stane, ako mne, že keď chcete variť polievku, na ktorú ste sa tešili celý deň, odrazu zistíte, že ste si nenamočili večer cícer. A ostanete na cestovinách s tuniakom, pretože ste moc hladní na to, aby ste experimentovali s dlhým varením. (O to viac, ak ani nemáte kúpené potraviny, však?)

Týždeň s Paťu

Začal október! Verili by ste tomu? A ja sa prvýkrát v živote naozaj teším z jesene. Nie žeby som ju nemala rada. Vždy mám radosť z tých krásnych farieb, teplých čajíkov a zbierania gaštanov (teda minimálne v detstve. Tam sa moje jesenné spomienky točia hlavne okolo zbierania orechov a gaštanov s mojou babinkou.) Ale čo sa pamätám, tak vždy som sa tešila hlavne na letné mesiace, lebo veď leto, teplučko, tábory, Taliansko, alebo na december, lebo Vianoce. A ja sa teraz prvýkrát v živote teším vyslovene z toho že je október a prišla jeseň. I keď je to dosť zvláštne, pretože aspoň tuto (u nás :D) máme to pravé echt jesenné  a hlavne škótske počasie! Už len čakám, kedy mi vietor vyrazí okno, je sychravo, vlhkosť sa takmer lepí až na kosti, niekoľkokrát za deň leje ako z krhly, obloha je čierna, ale niekoľko vzácnych úsekov trávnika osvecuje studené slnko. Takže, jeseň vitaj!

Ale popravde, možno vo mne ešte len pretrváva eufória z posledného týždňa. Lebo tento týždeň bol naozaj ultra mega super, lebo som tu mala tretiu návštevu zo Slovenska a to moju Paťu. A ako to už býva, ja sa z tejto radosti potrebujem vypísať a keďže som si takto pred rokom založila tento čudesný blog, môžete si o tom aj prečítať...  :)