Myslela som si, že článok tohto typu už nikdy nenapíšem. Ale
po dnešku... Dnes som strávila tri hodiny v kuchyni, varením cícerovej
polievky a mäska na hríboch so zemiakmi. Hneď zo začiatku prezradím, že
našťastie všetko dopadlo dobre, nič som nevyliala, nespálila som sa (teda nie
moc) a ani som nerozmixovala chránič na mixér, ako keď som tú polievku
robila prvýkrát. Ale predsa sa mi stalo, že počas varenia som sa niekoľkokrát
zastavila a výborne sa bavila sama na sebe. A hoci som si už dávno
uvedomila, že (i keď ma varenie veľmi baví) food bloggerka zo mňa rozhodne
nebude, bola by škoda nechávať si niektoré veci len pre seba. Takže som sa
rozhodla (nemyslieť na to, že zase zhodím samu seba), že vám napíšem, ako sa
teda varí cícerová polievka na Beki
spôsob.
Už som raz písala ako je dôležité, hlavne pokiaľ ste kuchár –
amatér, premyslieť si nejaký čas dopredu čo budete variť. (Napríklad aj v tomto
článku). A pokiaľ ide o niektoré
konkrétne jedlá, je dobré premyslieť si to aspoň deň dopredu. Lebo potom sa vám stane, ako mne, že keď chcete variť
polievku, na ktorú ste sa tešili celý deň, odrazu zistíte, že ste si nenamočili
večer cícer. A ostanete na cestovinách s tuniakom, pretože ste moc
hladní na to, aby ste experimentovali s dlhým varením. (O to viac, ak ani
nemáte kúpené potraviny, však?)
Dobre, takže máme premyslené, čo budeme variť – cícer a tak
si ho namočíme do vody a necháme pučať do rána. A tu nastal prvý
problémik. Keďže som bola taká natešená, že som si spomenula, že mám ten cícer
namočiť, tak som nie celkom odhadla
množstvo. A tak mám teraz varený cícer aj na večeru. (Neviem síce s čím
ho budem jesť, no ale nevyhodím ho, nie?)
Ponaučenie číslo 1.
Veľkosť hrnca je rozhodujúca
Ak sa vám stane, že ste to s cícerom trošku prehnali a odrazu
vám v hrnci ostali asi tak štyri centimetre ku okraju, jednoducho ten hrniec
vymeňte za väčší. Pretože pri varení cícerovej polievky je voda veľmi dôležitá!
Aby sa vám potom nestalo (tak ako niekomu), že budete ten váš cícerový zázrak
riediť vyvretou vodou z kanvice, aby ste z tej hnedej kaše dostali
niečo, čo aspoň trochu pripomína tekutú polievku.
Ponaučenie č. 2 Hudba
je základ
Rada mám v kuchyni pri varení pustené pesničky. (A
pokiaľ vám to trvá tak dlho ako mne, odporúčam vám urobiť to isté.) Ale niekedy
sa stane a to čistou náhodou, že pesničky ktoré vám hrajú vám to varenie
spríjemnia natoľko, že sa nestíhate diviť. Tak ako aj dnes. Mala som pustené
náhodné prehrávanie, ale občas som mala pocit, že môj mobil so mnou súcití a snaží
sa ma povzbudiť, keď mi púšťa:
Nothing else matters – úprimne, vo chvíli, keď som zas
kuchtila, mi naozaj nezáležalo na ničom inom, len to úspešne dokončiť. A hneď
máte lepší pocit, keď vás povzbudzuje aj Metallica.
Numb (Linkin Park) – no hej, aj vy trochu skrehnete, keď
zistíte, že z vašej polievky sa stáva skôr kaša alebo rovno humus, než
tekuté teplo.
Swing – swing je dobrý vždy a všade! Ale pri varení je
to niekedy obzvlášť sranda. Hrá vám rýchla, rezká pesnička, olej na zásmažku
vám už priam buble ale vy si uvedomíte, že ešte nemáte načistený cesnak.
Just like fire (Pink) – hej, obzriete sa a zistíte, že
vám tá zásmažka horí.... ale nie srandujem! :D
We are the champions (Queen) – tak to hovorí samé za seba. Zásmažka
v polievke, polievka sa dovára.
A v momente, kedy je už polievka hotová je vám už
úplne jedno čo hrá, pretože tú agóniu ktorú zažívate pri pohľade na hordu
riadov ktoré treba umyť nevylepší nič... No možno čokoláda na olovrant.
No a po veselej ceste k cícerovej polievke (ktorá
mala ale šťastný koniec a podarila sa) som sa pustila do toho kolotoča
ešte raz a začala variť druhý chod. To sa už nieslo v pokojnejšom duchu,
ale čokoľvek varíte, vždy je dobré mať pri tom pustené nejaké skladby. A určite
si pustite niečo milé a povzbudivé hlavne vo chvíli, keď oplachujete, čistíte
(od krvi) a krájate mäso a nenarodili
ste sa s túžbou stať sa zrovna mäsiarom.
Milá situácia nastane aj vtedy keď odrazu vstúpi do kuchyne
vaša spolubývajúca a ustarostene sa pýta, čo sa deje, s kým ste sa
rozišli, keď počúvate Adele a plačete... lenže vy len krájate cibuľu.
A po úspešnom dovarení aj druhého chodu som sa pustila
do ďalšej hordy riadov a potom sa v pokoji napapala... no v pokoji...
Viete, ide Halloween. A tuto v Škótsku to ľudia prežívajú trochu inak
ako u nás doma. Nie je to našťastie také šialené ako v Amerike, ale
nemá to od toho ďaleko. Dôkazom toho je momentálna výzdoba našej kuchyne. Spolubývajúca
(z Aberdeenu) objednala tony dekorácií ( a asi si nie tak celkom
premyslela, či na to máme vôbec miesto). A tak teraz máme okná kuchyne
prelepené obrovskými plagátmi s (naozaj hnusnými) príšerami, skrine polepené netopiermi
a páskami s nápisom Zombie zóna (a keďže kúpila tri rôzne pásky a každá
mala skoro šesť metrov, máme tým oblepené aj každučké dvere v byte,
každučkú skrinku, ľadničku, stenu a dokonca aj sedačku). Skrátka, nemyslím
si, že ešte niekedy v živote budem v tak zahalloweenovanej miestnosti ako som teraz. Ale kam tým smerujem,
však? Nuž, jedna z vecí, ktoré Michelle s radosťou objednala bola
imitácia odrezanej ruky z ktorej trčia kosti a šľachy a vyteká z nej
krv. Hej, hej, hotová mňamka. A aby toho nebolo málo, vyzerá to tak, že
jediné perfektné miesto pre túto nádheru je uprostred stola (resp. pultu) kde
papáme. A tak som väčšinu obeda strávila odsúvaním tej veci z môjho zorného
poľa, lebo hoci je to len imitácia, mäso sa mi pri tom najlepšie neje. :D (Ale
musím povedať, že inak sa mi tá výzdoba fakt páči)
No! Ak ste to dočítali až sem tak gratulujem a ďakujem!
:* Ak máte ešte čas, kuknite si fotečky
čo som dala na Zoneramu. Včera som
sa bola trochu vyvetrať v lese a pri tvorbe týchto lesných záberov,
som sa fajnovo okúpala v bahne a z bundy som to zoškrabovala
ešte dnes ráno. Tak aspoň nakuknite, nech som si to oblečenie nezagabala
zbytočne.
Majte sa pekne a ja sa zase ozvem :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára