piatok 2. marca 2018

O ryži a oblohe


Zvláštne, ako dobre sa píše všetko ostatné ak musíte písať esej do školy. Mne sa totiž blíži termín na ďalšiu, mám presne týždeň a tak si hovorím, napíšem článok. Navyše je teraz taký veľmi pokojný čas, vonku poletujú malilinké chumáčiky snehu, ja popíjam teplý čajík a som nacapená na radiátore. Dnes určite nikam nepôjdem, pretože vonku je riadna kosa. (Iste, iste, nie je  to taká kosa ako doma, ale aj tu sú cez deň mínusové teploty.) Navyše fúka taký vetrisko, že to znie ako keď pristáva lietadlo. Tak načo by sa jeden trepal von, keď môže byť doma a lepiť sa na radiátor, však? Teda aby som to uviedla na pravú mieru a vy ste zas len nekrútili hlavou, že áno Beki, ale ty mrzneš aj v dvadsiatich stupňoch... Tak viete čo? Kúpila som si minulý týždeň nový budík. (Asi pomaly starnem, lebo si hovorím, že je načase vstávať na ozajstný dospelácky budík a nie spať s mobilom tri centimetre od hlavy.) Ale! Ten budík je taký inteligentný, že mi ukazuje aj teplotu v izbe. A môžete si tipnúť. 18,2 stupňa (!!!) a to mi radiátor fičí od rána. Takže hej, zabalená v svetri, s čajíkom (už tretím) na stole a radiátorom pri nohách si spokojne ťukám do klávesnice.