O usrkávaní horúcej čokolády a nesmrteľnosti chrústa

Sedím v kuchyni zababušená do svetra a deky, radiátor fičí na plné obrátky, v kanvičke bublá voda na čajík (dnes už šiesty) a v pozadí sa mi okrem zvuku hučiacej chladničky ozýva zvuk motorovej píly. Nohy mám vyložené na nízkom stolíku a už pol hodinu v bolestiach čakám, kedy mi odmrznú. Áno, Beki bola vonku a áno, zima už konečne dorazila v plnej paráde. (Rozumej hrôzostrašné mínus dva stupne)... Keďže som sa ale len pred malou chvíľou vrátila z vonku, kde sme spolu s pár kamarátmi strávili takmer štyri hodiny, môžem si s čistým svedomím obhájiť tie dva páry vlnených ponožiek...

Krásny víkend na slovenskú nôtu

Na tento víkend som sa tešila snáď od septembra. Konkrétne od doby, čo mi Nika (osôbka mne veľmi drahá) oznámila, že už má kúpené letenky. Od toho momentu mi neustále niekde vzadu v hlave visel dátum dvadsiaty deviaty október. Tajne som spriadala plány o tom, čo mám vlastne navariť, kam všade pôjdeme, čo budeme robiť, či nemám stiahnuť nejaké filmy, či budeme mať dosť času na poriadny rozhovor, či je ešte niečo čo mi treba priniesť a následne odniesť a všakovaké iné možné blbosti detaily, aké dokážu len mňa omínať vyše mesiaca.

Asi nemusím veľmi opisovať sobotňajšie ráno, lebo všetci čo ma poznajú si isto vedia predstaviť, v akom stave som asi bola. Ako vždy nič zvláštne, len som sa možno trochu vznášala :). Ráno som vstala (možno trochu skôr ako obyčajne), doupratovala izbu, nachystala uteráky, trikrát úplne zbytočne poutierala prach a pobrala som sa uvariť polievku do kuchyne. (Stálym čitateľom už zrejme preblesklo hlavou akú polievku som kuchtila). Áno, zeleninovú, áno, tú s kukuricou. Optimisticky som si myslela, že (keďže inú polievku tu ani nerobím) na nej nemôžem nič pokaziť. A predstavte si, môžem. No nezgrcne sa mi tá zásmažka zrovna vtedy, keď chcem aby to bolo podľa možností jedlé? Ale čo, hmotu som vyliala do umývadla a dala to na druhý pokus :).