Kamaráti, tak si tu tak sedím, vonku prší, ja sa radujem, lebo po vyše mesiaci mi začalo klíčiť jadro z avokáda, takže som tie mini korienky konečne namočila do vody – doteraz sa pekne váľalo v mokrej vreckovke. Popíjam čajík, už druhý, lebo viete, je koniec Augusta pomaly, takže “zima sa blíži“. Mala som v pláne teraz posielať životopisy, lebo áno, Beki je momentálne nezamestnaná, ale o tom neskôr. Ale nejako sa mi v hlave začal písať tento mini článok, lebo som si raz opäť uvedomila, že toto bolo moje prvé leto, ktoré som strávila v Škótsku. Ako viete, všetky predošlé roky som prišla na cca dva mesiace domov, ale tento rok to bol zatiaľ iba týždeň. Tak som si povedala, že vám trochu porozprávam o tom, aké to moje Škótske leto bolo (no, aby sme manifestovali pekné počasie, tak ešte poviem, aké to leto stále JE!)
Na chvíľu som nakukla na
svoj (opäť raz) prachom zapadnutý blog a zistila som, že posledný článok
sa tam objavil začiatkom apríla. Pekne. Bolo by šialené snažiť sa zhrnúť
posledné 4 mesiace, ale pokúsim sa. Vyťahujem svoj denník ako pripomienku,
popritom prechádzam popri okne kde mám pekne nastúpené moje kvetináče...áno,
stáva som zo mňa “plant-mom“. Spolu s mojou spolubývajúcou máme v obývačke
peknú zbierku (okrem iného mi na balkóne rastie aj slnečnica!), ale samozrejme
som si pár zaobstarala aj k sebe do izby. Teraz sa veľmi teším, lebo až donedávna
mi rastlinnú idylku ruinovali mini mušky. Ale pred pár dňami sa mi konečne
podarilo zohnať tie lepkavé žlté blbostičky čo zapichnete do kochlíkov a mušky
sa na to nalepia. Funguje to! Teraz každé ráno, ešte prv ako pozriem či sú
nejaké nové listy, kuknem koľko mušiek sa nalepilo a s diabolským
smiechom idem polievať. Cítim sa
trochu previnilo, ale tak čo už...keď ani len nájom neplatili.
No ale späť k uplynulým
mesiacom.
 |
| Malý pozdrav z mojej obľúbenej pláže... (nie, toto nie je ten "diabolský smiech"...toto je číra radosť) |