Viete koľkokrát som už začala písať tento článok? Približne
trikrát. Dokument mám rozpísaný už od začiatku októbra a furt tam len mením
dátumy. Lenže, žiaľ nedalo sa inak. Október a pomaly už aj november (keďže
už je takmer koniec mesiaca) boli tak natrieskané všetkým možným, že na písanie
na blog mi čas ani neostal. No veď uvidíte.
Práve teraz sedím v jednom kníhkupectve a popíjam teplý
čajík. Je niečo pred dvanástou a toto je môj tretí čaj dnešného dňa. Čo vám
poviem, máme tu päť stupňov. Doma ma čaká kopa roboty, keďže včera som len
úspešne prokrastinovala, dokonca som sa donútia ísť pracovať do knižnice, ale
po necelej hodine, písaní si so všetkými možnými ľuďmi a brázdení internetových
vôd, som sa rozhodla na to vykašľať a išla som domov. Sľúbila som si, že
len čo sa zobudím, začnem makať na TV show ktorú budem na Mikuláša
prezentovať v BBC, ale hádajte čo. Bude dvanásť hodín, ja sedím v kníhkupectve,
už som prešla snáď všetky obchody v meste, upratala byt a pozrela si
dve epizódy Priateľov a moja tv show stále leží nepohnute v mojej hlave.
Ale nevadí, je nedeľa, máme presne mesiac do Vianoc, čo ma na jednej strane
neskutočne teší, lebo všetci viete, že ja som taký šialený vianočný škriatok a taktiež
to znamená že o menej než tri týždne budem doma. Na druhej strane dnes chytám
tik do oka odkedy som ho otvorila, lebo mám dojem že dnešným dňom sa spustilo
šialenstvo vianočných pesničiek v rádiu. A vypočuť si štyri koledy za
sebou v polke novembra je sila aj na mňa. Takže som rada že tam kde práve
sedím nehrá žiadne rádio. Na druhej strane jedno dieťa tu kričí o sto šesť,
zatiaľ čo maminka doňho tlačí šunkový sendvič aby ho umlčala a babička sediaca
za mnou neskutočne mľaská. Takže z takéhoto pekného prostredia vám posielam
ďalší článok. :)