Viete koľkokrát som už začala písať tento článok? Približne
trikrát. Dokument mám rozpísaný už od začiatku októbra a furt tam len mením
dátumy. Lenže, žiaľ nedalo sa inak. Október a pomaly už aj november (keďže
už je takmer koniec mesiaca) boli tak natrieskané všetkým možným, že na písanie
na blog mi čas ani neostal. No veď uvidíte.
Práve teraz sedím v jednom kníhkupectve a popíjam teplý
čajík. Je niečo pred dvanástou a toto je môj tretí čaj dnešného dňa. Čo vám
poviem, máme tu päť stupňov. Doma ma čaká kopa roboty, keďže včera som len
úspešne prokrastinovala, dokonca som sa donútia ísť pracovať do knižnice, ale
po necelej hodine, písaní si so všetkými možnými ľuďmi a brázdení internetových
vôd, som sa rozhodla na to vykašľať a išla som domov. Sľúbila som si, že
len čo sa zobudím, začnem makať na TV show ktorú budem na Mikuláša
prezentovať v BBC, ale hádajte čo. Bude dvanásť hodín, ja sedím v kníhkupectve,
už som prešla snáď všetky obchody v meste, upratala byt a pozrela si
dve epizódy Priateľov a moja tv show stále leží nepohnute v mojej hlave.
Ale nevadí, je nedeľa, máme presne mesiac do Vianoc, čo ma na jednej strane
neskutočne teší, lebo všetci viete, že ja som taký šialený vianočný škriatok a taktiež
to znamená že o menej než tri týždne budem doma. Na druhej strane dnes chytám
tik do oka odkedy som ho otvorila, lebo mám dojem že dnešným dňom sa spustilo
šialenstvo vianočných pesničiek v rádiu. A vypočuť si štyri koledy za
sebou v polke novembra je sila aj na mňa. Takže som rada že tam kde práve
sedím nehrá žiadne rádio. Na druhej strane jedno dieťa tu kričí o sto šesť,
zatiaľ čo maminka doňho tlačí šunkový sendvič aby ho umlčala a babička sediaca
za mnou neskutočne mľaská. Takže z takéhoto pekného prostredia vám posielam
ďalší článok. :)
Začala by som asi tým, čo všetko sa udialo ešte v polke
októbra. To sme sa s pár spolužiačkami zúčastnili Focus on Scotland
conference na univerzite v Stirlingu, čo je vcelku pekné mesto asi pol
hodinu za Glasgow. (Taktiež je to miesto kde veeeľmi teoreticky zvažujem
prihlášku na piaty ročník, ale to je ešte vo hviezdach.) Táto konferencia bola
zameraná na súčasnú televíziu a film, so zaujímavými workshopmi alebo
rečníkmi z najväčších televíznych staníc v Škótsku. Udalosti ako tieto
ma vždy veľmi zaujímavú, ale na druhej strane ma vždy aj dobre vydesia keď si
uvedomím, na čo som sa to vlastne dala a pri myšlienke na nájdenie si
roboty v tomto priemysle. Ale potom si vždy otvorím balík čokolády, zakážem
si myšlienky podobného typu a hneď sa mi dýcha ľahšie a teším sa na
ďalšiu konferenciu.
Koniec októbra bol naozaj veľmi pestrý, lebo...Škótsko. Áno,
áno, koniec októbra sa tu nesie v znamení Halloweenu. Ja som bola na
jednej halloweenskej party a prvýkrát v živote som sa trochu pohrala
s kostýmom. Alebo skôr rekvizitami, lebo to ani nebol nejaký špeciálny
kostým. Ironicky, môj kostým sa niesol v znamení pavúkov, pričom každý vie,
že ak sú nejaké živočíchy ktorých existencia ma desí, tak sú to pavúky.... a všetok
ostatný hmyz. Ale musím povedať, že s výsledkom
som bola dosť spokojná. Ďalšia Halloweenska udalosť bola Tamfest. Je to každoročný
festival, ktorý sa koná koncom októbra. Mám to podujatie rada, lebo mesto je
vždy plné stánkov, áno priznávam, je to hlavne jedlo a koláče čo ma tešia,
ale aj ručné práce, deti zo škôl majú tanečné alebo spevácke vystúpenia, maľuje
sa na tvár a keďže ja som stále malé deco, tento rok som si tam nechala
nakresliť tekvicu. No a aby toho nebolo málo, posledný októbrový deň sme
mali Masquarade Ball, čo nakoniec nebolo bohviečo, ale aspoň som po štyroch
rokoch prevetrala šaty zo stužkovej. Takže asi toľko k októbru. Ja veľmi
na tie halloweenske oslavy nie som, radšej som si pekne doma pálila sviečky a ako
každý rok ma mrzelo, že nemôžem ísť na cintoríny, lebo po tých štyroch rokoch
mi tá tradícia chýba. Ale ja to dobehnem aspoň cez Vianoce.
A zrazu tu bol november a moja dlho očakávaná
návšteva zo Slovenka zazvonila pri dverách. Hoci len vyslovene “na otočku“, ale
o to vzácnejšia. Mali sme aspoň jeden celý deň na to aby sme si prešli
mestečko, pláž, dali si obed a čajík v meste a nakoniec šli
spolu na večeru aj s Matthewom, z čoho mám doteraz veľkú radosť. Keď ja
som vždy taká šťastná, keď sa to moje Slovensko a Škótsko nejako prepoja
aspoň na chvíľu...
Tak to by boli asi také najväčšie udalosti. Popri tom boli
posledné tri týždne úplné šialenstvo, pretože z toho som dva týždne strávila v knižnici,
aby som spravila vyše 50 stranové portfólio na jeden predmet, vďakabohu je to
už hotové a odovzdané, takže teraz sa sústreďujem na podobné portfólio,
ktoré musím mať hotové do 6teho decembra. V ten deň na mňa prosím pekne
myslite, pretože Beki bude pred komisiou v BBC Scotland prednášať námet na
svoju tv show. Takže len čo bude po tom, pôjdeme s Matthewom do mesta a oslávime
to obrovskými mikulášskymi palacinkami! No a popri tom všetkom ma ešte
čaká bakalárka, na ktorej budem makať hlavne cez Vianoce, pretože teraz to akosi
tak úplne nestíham. Ale nevadí, nakoniec sa postíha všetko.
No a popri tej celej univerzitnej psychiatrií, sme
stihli osláviť kamarátkine narodeniny, nafotila som dva portréty, s Matthewom
(teda hlavne on) sme strážili psíka jednej rodine čo bola na dva týždne na
Floride a usilovne čítam teóriu na vodičák. Minulý týždeň sme mali zažínanie
vianočných svetielok v meste, čo bolo milé, pretože ako každý rok to
znamená mesto plné stánkov (áno, jedlo), maľovanie na tvár, dokonca boli aj
soby (?!) a nakoniec celé mesto začne odpočítavanie a o piatej sa
zažne vianočná výzdoba po celom meste. Medzičasom som ešte stihla vidieť Joker-
a, je to naozaj perfektný film, určite si ho pozrite ak ste to ešte nevideli a novú
verziu Addams Family. K tomu poviem asi toľko, že... nič moc. Film ako
taký nedával veľmi zmysel, animácia bola miestami trocha zvláštna, ale zas
verím, že deti sa na tom zabavia. No a aby som nezabudla na svoje
kulinárske úspechy, prvýkrát v živote som si spravila granadir, keďže moja
sestra mi doniesla v septembri dva balíky “fliačkov“a keďže ja musím
mať granadir so zaváranými uhorkami, bolo to prvýkrát čo som si v Škótsku kúpila
fľašu zaváranín... Nie že by to bola pre vás podstatná informácia, ale mňa to
rozhodne zahrialo na duši. Takisto som prvýkrát spravila kuracie curry, veľmi
úspešne, tak sa chválim, upiekla banánový chlebík a zopár ďalších
koláčikov, a vypila takmer všetky čaje čo som si so sebou priniesla, takže
najvyšší čas ísť domov.
Domov letím o necelé tri týždne a už sa veľmi
teším na všetko to pečenie, vianočné trhy, a hlavne na to až sa uvidíme. Dovtedy
ma ešte čaká zopár vecí, napríklad musím odovzdať to portfólio a spraviť si
výlet do BBC (a zajesť to palacinkami), ísť na kontrolu k očnej - včera som sa tu bola objednať u očného,
už sa naozaj cítim ako dospelý jedinec. Nehovoriac o tom, že pred dvoma
týždňami mi došli kupóny na zľavu do Tesca vďaka používaniu clubcard. To som sa
cítila fakt dospelo. No a samozrejme budúci týždeň bude meeeega super,
pretože v utorok mám prvú jazdu, takže sa modlite za všetkých chodcov a v stredu
máme ceilidh, škótske tančeky, na ktoré sa teším už celý rok.
Takže asi toľko, ďakujem že ste sa dočítali až sem.
O mojich
vodičských pokusoch určite napíšem a teraz si idem dopiť ten čaj ktorý mi
medzičasom vychladol. Majte sa pekne, papikyyy :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára