Tak teda do tretice... promócie aj sťahovanie

 Kamoškovia, ahojte. Sedkám si v “zimnej záhrade“ a za oknami sa “deje“ nejaký koncert. Netuším, čo to je, kde to je, ale spevák veľmi dobre imituje Eltona Johna aj Elvisa takže sa nesťažujem. Počasie je veľmi premenlivé, ako to už v Škótsku býva, máme tu dosť šero a slniečko vykukne len občas. Ale stále lepšie ako nádielka krúpov, ktorú sme tu mali predvčerom. Pred asi dvoma hodinami som sa vrátila z botanických záhrad, ktoré mám cca 30min od domu a povedala som si, že vám (ako vždy) pri šálke čajíku (približne štvrtého, ale kto by to počítal, že?) poviem niečo o tom, ako prebiehal môj marec a aspoň z časti, ako bude prebiehať apríl, lebo čuduj sa svete, Beki sa znova sťahuje... áno, tretíkrát tento rok. Ale pekne poporiadku...

Marec sa začal jedným spontánnym útekom do Ayru. V jedno pondelkové ráno som sa zobudila s miernou (rozumej veľkou) panikou ohľadom platenia/neplatenia zdravotky, registrovania sa ako živnostník, môjho settlement statusu (pre nevediacich niečo ako zelená karta aby ma odtiaľto nemohli vykopnúť...už nikdy) a asi si viete predstaviť tú snehovú byrokratickú guľu čo sa na mňa valila. No a keďže vtedy bol môj drahý Slovenský priateľ (ktorého tu tak často spomínam) neďaleko Ayru, skočili sme na vlak a mali sme náááádherný deň, plný slniečka, pláže, koláčov a čaju. Poviem vám, vracať sa do Ayru je pre mňa teraz veľmi zvláštne... Po jednej stránke si už neviem predstaviť bývať tam, hoci snívam o tom, že jedného dňa budem zas žiť maximálne 5min od pláže, ale čo sa života tam týka, je to uzavretá kapitola. Na druhej strane je to ako návrat domov a kedykoľvek potrebujem zmiznúť, bežím tam.

Veľká vec, ktorá sa v marci stala, bol môj pracovný výlet na natáčanie do Aberdeenu. Áno, Beki bola na pľaci... Predpokladám, že si viete predstaviť ten šialený výraz šťastia od ucha k uchu. Presne tak, sánka ma bolela ešte dva dni. Bolo to maličké natáčanie, jeden deň sme točili v Glasgow, a ďalší v Aberdeene, ale ja som aj tak happy jak dva grepy! Taktiež to bolo prvýkrát, čo som navštívila Aberdeen. Musím priznať, že až tak veľa som z mesta nevidela, lebo večer som dorazila priamo na ubytovanie, cez deň sme natáčali a večer som zas fičala domov. Videla som hlavnú časť centra....a bolo mi povedané, že tým pádom som videla väčšinu toho čo tam k videniu je :D ale aj tak by som sa tam ešte rada vrátila. Čo ma veľmi prekvapilo bol fakt, že od kamošov som počula, že Aberdeen je veľmi šedé mesto. Ja som si to vyložila tak, že počasie je stále zamračené a väčšinu času je tam tma. No ale hádajte čo... v počasí zas taký rozdiel nie je, ale mesto je celé šedé. Každá jedna budova, chodník, schodisko, všetko je šedé. Vcelku ma to pobavilo, ale aj tak dúfam, že sa tam ešte niekedy dostanem. No a predpokladám, že vás najviac zaujíma vystavovanie mojej prvej faktúry... Nuž sklamem vás kamoškovia, žiadna katastrofa sa nestala, pretože som všetko (tak ako vždy keď ide o účtovníctvo) odpísala od kolegu a len tam dohodila svoje hodiny a čísla (😈). Pani profesorka by na mňa bola hrdá...

A ako vždy, zdrháme z účtovníctva a radšej vám porozprávam o mojich promóciách. (Je to síce udalosť ktorá patrí už do apríla, ale nevadí) Áno, predsa sa to podarilo a po dvoch zrušených a jedných online promóciách som sa konečne vyfotila v habite aký mal Harry Potter (teraz mi napadlo, že som si tam mala doniesť moje okuliare!) Poviem vám, prekonalo to všetky moje očakávania... najmä asi preto, že som žiadne nemala, ale nakoniec to bol naozaj kráááásny deň. Začalo to v podstate už vo štvrtok, kedy som sa po dvoch rokoch stretla s mojou spolužiačkou z Talianska, ktorá sem priletela kvôli promóciám. Spolu s Riinou (Fínsko) a Albou (Španielsko) sme nasadli do auta a spravili si výlet, no kam inam než do Ayru. Po dvoch rokoch som sa taktiež dostala do školy, prešli sme sa po pláži a dali si obedík v jednom milom podniku. Bol to tak vzácny čas, no veď ma poznáte. Rozcíti ma aj dobre upečený brownie... 😋 A pekne v piatok, nasledujúci deň sme nasadli na autobus a odviezli sa do Paisley, kde sa konali promócie. Bol to veľmi voľný program, nič oficiálne, išlo hlavne o fotky a stretnutia so spolužiakmi. Diplom mám doma na SR už takmer druhý mesiac takže nebolo čo prebrať, ale myslím, že takto som si to užila ešte viac. Predpokladám, že ak by to malo riadnu ceremóniu, dosť by ma mrzelo, že rodinka nemohla prísť, ale takto to bol hlavne čas s kamarátmi a bolo to skvelé. Až tak, že Beki videla dvojmo už o dvanástej poobede po jednom poháriku prosecca. Nebojte sa, nič závažné, iba veľmi veselá nálada v kombinácií s bublinkami na prázdny žalúdok. No tak som sa smiala trošku viac nahlas, a čo? 😂 Ale senvič a veľký brownie to napravili. Jedna vec, ktorú si určite zapamätám bol ten pocit “uzavretia kruhu“.  Až je to komické... Zrejme sa pamätáte na jedného spolužiaka z prvého ročníka, bývali sme spolu. Určite o ňom nájdete zápisky v prvých článkoch. Taký ten dobráčisko čo používal utierky a jedlo všetkých ostatných ale čo je hlavné, vždy mi opakoval jednu vetu 6x lebo som mu nerozumela ani..... no veď viete čo. Nevideli sme sa takmer tri roky a narazili sme na seba po ceste na campus. Trošku sme pokecali a predstavte si, rozumela som VŠETKO! Nie je to krásne?

Takže sa veľmi teším a pre prípad že na FB a IG ste nemali dosť fotiek, nechám zopár aj tu.

Jednou z ďalších marcových radostí bolo, že môj maličký kanálik oslávil jeden rok a 70 videí. Dosť sa z toho teším, lebo je to niečo čo ma veľmi baví takže ako vždy, pripájam link, kto nevidel, môže nakuknúť TU. 😊

No a veľka vec, ktorá sa stala, Beki dostala full settled status. Takže sa teším ako bábo!

A ako som už spomínala, marec sa niesol v znamení príprav na sťahovanie. Ako už viete, miesto kde bývam teraz bolo dočasné riešenie a už je čas posunúť sa ďalej. Ale veľmi sa teším. Našla som si krásny bytík v inej časti mesta, veľmi blízko centra ale aj parkov. Dievčina s ktorou budem bývať vyzerá veľmi milo, tak dúfam, že toto bude naposledy (teda v najbližšej dobe) čo sa sťahujem. Poviem vám, nájsť teraz byt v Glasgow je riadna fuška. Za prvé, byty veľmi nie sú. A ak sú, buď sú to izby/byty ktoré naozaj nechcete alebo sú potom tak drahé, že aj keby ste chceli, nemôžete. Ja som mala naozaj šťastie, lebo cena bude únosná a vyzerá to veľmi krásne. Takže sa zubami-nechtami držím optimistickej predstavy. V marci som bola na pár obhliadkach a boli to teda zážitky. Napríklad jedna dievčina mala vcelku pekný inzerát, všetko vyzeralo super až do momentu keď z nej vyliezlo že je DJ-ka a svoje umenie praktizuje tak 12 hodín do týždňa.... fakt, že som jej písala že pracujem z domu bol asi veľmi nepodstatný.... Alebo keď prídete do bytu a zistíte že napriek očakávaniam z inzerátu v izbe nenájdete nábytok, ale zato dieru v strope áno. Srandy kopec. Ale aj za toto som vďačná, lebo som sa dostala do “mestských častí“ kde som nikdy predtým nebola, takže tiež to bolo na niečo dobré... 😊

Myslím, že k marcovému zhrnutiu to bude pomaly všetko. Počasie bolo hotové šialenstvo, hoci sme mali takmer dva týždne plné slniečka a tepla o deň neskôr snežilo a padali krúpy. Klasika.

Rozdiel jedného dňa

Nuž a apríl prišiel ani neviem ako. Predpokladám, že sa budem snažiť tráviť veľa času v botanickej záhrade, kým ešte bývam tak blízko. Dnes som sa prvýkrát dostala do skleníkov a bola to nádhera. Nikdy v živote som si tak neželala byť škriatok a bývať niekde medzi listami. Nádhera. Koncom apríla čakám návštevu zo Slovenka, čo sa veľmi teším no a hneď prvé májové dni sa sťahujem a o dva dni na to príde moja setra. Takže už teraz sa veľmi veľmi teším na nabitý program!

A to bude asi všetko milí moji kamoškovia. Ďakujem, že ste to dočítali až sem, aj za vaše správy, vždy veľmi potešia. Ja sa zase čoskoro ozvem. Zatiaľ sa majte pekne. Papikýýý :*