Tak si tu pekne sedkám, v našej
malej obývačke, svetielka blikajú na okne, sviečka na stole, počúvame rádio,
ako každú stredu je folk night, a ja
som si povedala, že konečne zas niečo napíšem. Je síce fajn, že v poslednom
článku som si dala ešte pred-novoročné predsavzatie; písať viac a pravidelne,
ale nejako to nevyšlo. Tento semester bol dosť zaberák, okrem školy, ktorej bolo
požehnane, som brigádovala v kaviarni a to bol zaberák sám o sebe.
Ale, posledný scenár som odovzdala pred dvoma dňami, robote som dala nadobro
papá už v sobotu, doupratovala som pred hodinou a rozmrazovanie ladničky
sme skončili pred desiatimi minútami. A keďže kufrík už pekne stojí
pobalený na chodbe a ja mám konečne chvíľu pokoj, tak si hovorím, že vám napíšem
niečo o prvom semestri. Také malé foto-zhrnutie, a zvyšok vám
vyrozprávam už zajtra a ostatné dni keď budeme spolu :) Keďže je toho
vcelku dosť, pokúsim sa to zhrnúť v niekoľkých bodíkoch.
A začnem veľmi originálnou
vetou; TENTO SEMESTER.... :)
- Som mala hneď tri návštevy a to ešte v septembri a začiatkom októbra.
- Úspešne sme sa s Riinou zabývali v novom bytíku, z ktorého sa vytešujeme každý deň. Za tých pár mesiacov sme si osvojili zopár našich „tradícií a rituálov“. Napríklad pálenie sviečok každý večer, zažínanie svetielok, alebo počúvanie rádia, ktoré nám občas poslúžilo ako kalendár. Keď už bolo skúšok, termínov a roboty príliš veľa a my sme strácali pojem o čase, naučili sme sa ho „merať“ pomocou rádia. Vždy sme sa len pristihli pri počúvaní folk night a vedeli sme že je streda a tak to šlo každý týždeň. (No a samozrejme užitočná vec je aj to, že moderátori vám opakujú každú pol hodinu čas a aký je deň). Okrem toho sme sa naučili ignorovať „susedské zvuky“, keďže mám dojem, že škótske byty majú steny z papiera a popri všetkých tých zvukoch, ako plač detí, štekot psa, hlasná televízia, susedia robiaci diskotéku každý večer, splachovanie záchoda alebo hlasné konverzácie, sme sa naučili písať eseje. (Klamem, Riina sa naučila. Ja som sa najprv dobre vynadávala a potom odišla do knižnice) Ďalším našim rituálom sa stalo každodenné utieranie okien, keďže sa rosia tak veľmi, že Ceresit Stop Vlhkosti mi tu nestíha a voda po oknách každé ráno len tak tečie. Ak by som každé ráno nepočula zvuk gumy pískajúcej na okne, keď sa Riina stieračom snaží zbaviť vody, ani by som sa necítila ako doma.
- Som zvládla tri predmety a všetky práce, pozostávajúce z 2500 eseje, portfólia na dva filmy, dvoch scenárov a milióna ďalších veci, odovzdať načas. Ale stálo ma to veľa energie.
- Som pracovala dva mesiace v kaviarni, kde ma práca prvýkrát mentálne dosť deptala (ak nerátam účtovníctvo na strednej), a tak som tete pekne povedala see you never a v novom roku budem hľadať prácu inde. Črtá sa mi malá stáž v januári, tak sa veľmi teším.
- Opäť som sa pekne rozčúlila v kuchyni, keď ma vytočila čajová kačka alebo zgrcnutá zásmažka v polievke. Musím sa priznať, že hoci sa zo mňa pomaly stáva druhý Jamie Oliver, polievky asi nikdy vedieť robiť nebudem. Ale teraz sa o to pár týždňov starať nemusím (Však, mami?)
- Som upiekla svoj prvý brownie v živote... a hneď som ho aj vyhodila, pretože som zistila, že naša trúba si pečie ako sa jej páči a tak som pre veľký úspech upiekla ďalší. A keďže aj ten ma trochu vytočil, nedostatky som zakryla čokoládou.
- Som si opäť raz zatancovala na Ceilidh (a tentokrát som nešla sama)
- Prvýkrát som „oslávila“ Halloween a spravila si kostým (veľmi jednoduchý, kúpila som si tričko s Mickey Mouse-om, Riina mi požičala čelenku s ušami a wuala...Minnie Mouse)
- Videla som v kine priamy prenos dvoch úžasných baletov – Luskáčik a Mayerling
- Poslala som veľa pohľadníc a listov
- Som si musela zaobstarať nový telefón a dva dni som ho privádzala k životu, ale zvládla som to!
- Som stihla byť chorá a vypiť viac sirupov na kašeľ než za celý život
- Prvýkrát som bola v Škótsku počas Mikuláša, takže som pekne Riine aj Matthew-ovi (áno, zámerne sa vyhýbam písať jeho meno, pretože mi to trvá dva roky a skloňovanie je smrrrť) vysvetlila tradície a ráno si privstala skôr a hodila im do topánky čokoládku.
- Oslavovala som prvýkrát Deň Nezávislosti vo Fínsku, keďže je to tiež šiesteho decembra. S Riinou a ďalšou fínskou spolužiačkou sme pripravili tradičné škótske jedlo (podieľala som sa na pečení) a potom sme pozerali priamy prenos Linnan Juhlat. To je každoročná udalosť, kedy si prezident podáva ruky so všetkými významnými osobnosťami vo Fínsku. Áno, VŠETKÝMI. Trvá to asi štyri hodiny a všetci Fíni to milujú, spievajú popri tom hymnu a papajú Salmiakki. (Mne to nechutí)
- Sme boli s Matthew-om na niekoľkých výletoch po okolí a ja som prvýkrát v živote takmer nič nenafotila. Videli sme Loch Lomond (kde budem mať vilu keď vyrastiem a budem bohatá), Aviemore v Highlands a podnikli zopár výletov do Glasgow a Edinburghu.
- Sme sa dokonca prihlásili ako dobrovoľníci na jeden filmový festival v Edinburghu a trpko zistili ako vyzerá realita, keď sa chce človek dostať do filmového priemyslu. Jeden by čakal nejaké pekné priestory, kino, nejakú tú kameramanskú skúsenosť a aspoň pár stoviek hostí. Uhm. A potom zazvonil budík... Po tom, ako sa čas stretnutia posúval asi päťkrát a miesto sa tiež menilo každým dňom, sme sa konečne dostali na miesto stretnutia, do malého pubu s veľmi umeleckým menom : „Royal Pussy and Royal Dick.“ Objednali sme si najhorší brownie na svete, obdivovali sme „africké umenie“ a nakoniec zistili, že stretnutie začalo 15min dozadu, akurát nikde žiadny oznam, proste skupinka ľudí sa rozprávala. Prisunuli sme si stoličky a so smiechom zistili, že môžeme počuť všetko, každý rozhovor z okolitých stolov, hudbu, vŕzganie stoličiek, akurát to, o čom slečna, čo vyzerala mladšie ako ja, nebolo absolútne počuť a tak sme sa usmievali a prikyvovali. Následne nám bolo ukázané kde by sa mal festival konať, v malej pivnici kde nie je kúrenie, takže nám nezabudli povedať aby sme sa naobliekali ako cibule, keď už tam budeme stáť celý deň a trhať lístky. Najviac nás zabila informácia, že minulý rok, napriek príšernému počasiu, prišlo takmer 90% prihlásených. Celých 60 ľudí. Tak sme sa zasmiali ešte raz, zamávali Edinburghu a odviezli sa domov.
- Som bola veľmi pyšná na moju milú spolubývajúcu, lebo spolu sme sa dopravili do Paisley, kde si prevzala cenu za mimoriadne študijné výsledky.
- Som bola mimoriadne produktívna a vybavila som takmer celé Vianočné nákupy ešte tu a dokázala som to všetko narvať do kufra!
- Takisto som kúpila 12metrov vianočného baliaceho papiera, lebo ho mali za 90 centov (no nekúp to!) Akurát netuším čo s tým budem robiť, lebo ten do kufra už naozaj nenarvem.
- Som naučila Riinu čo znamená No nekúp to! (A zo všetkých slovenských slov, ktoré sa na ňu mohli nalepiť, sa naučila to najpodstatnejšie – lososa. Nie losos, lososa. Hlavne, že neznáša ryby.)
- Som mala jedno z najkrajších a najobláčikovejších období, ako všetci viete a samozrejme, stalo sa ešte kopec ďalších vecí a ja už sa veľmi teším keď si zas pokecáme pri teplom čajíku. Alebo zákusku keď už sú tie Vianoce.
Dovidenia zajtra :)*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára