Nechce sa mi veriť, že je to takmer týždeň, odkedy som sem prišla. Pokúsim sa
zhrnúť pár prvých dojmov a myšlienok, ktoré sa mi prehnali hlavou počas
týchto prvých dní. I keď to bude asi trochu ťažké, lebo dni tu plynú akosi
čudne. Možno je to aj tým, že je tu posun o jednu hodinu (ako som zistila, aj
to spraví veľa), lebo už po troch dňoch som mala pocit, akoby som tu bola
mesiac. Nevadí, vyskúšam....
V to ráno som sa rozlúčila
s mojom maminkou a sestrou a spolu s tatinom sme sa
dopravili na letisko. Išli sme dvaja, lebo skutočne si neviem predstaviť, akoby
som zvládla cestovať lietadlom, autobusom a následne dvoma vlakmi,
s takmer 40 kilami batožiny... Cesta prebehla celkom v poriadku,
i keď pri občasných turbulenciách som mala pocit, že vytrhnem operadlo na
ruky. ( Úprimne dúfam, že si na lietanie zvyknem, lebo zatiaľ z toho veľmi
nadšená nie som). Na letisku sme ešte nejaký čas rozjímali, ako dostať
predplatené lístky na vlak z automatu, ale našťastie nám poradil jeden veľmi
milý pán a lístky sme nakoniec získali. Po ceste do Edinburghu sa mi
dokonca podarilo stretnúť kamaráta z Bratislavy, ktorý tiež nastupoval do
školy (pozdravujem J). Na miesto určenia sme dorazili niečo po
pol šiestej večer a dostala som kľúče od izby. Milé bolo, že na stole sa
nachádzal balíček prvej pomoci, kde sa okrem sáčkovej polievky,
a zaváraninového pohára so štipľavými cibuľkami (?), nachádzala aj
simkarta do telefónu.
Deň sa skončil rozlúčkou a následne
prebdenou nocou :)
Pondelok – deň, kedy som bola prvýkrát
v škole
A bola som naozaj nadšená. Mali sme
zhruba štvorhodinovú prednášku o tom, čo nás čaká, najmä o zložení
predmetov, z ktorej som bola totálne hotová! Tak isto som bola (a ešte
stále som a asi dlho budem) veľmi príjemne prekvapená, akí milí
a nápomocní ľudia tu sú. Nie len medzi profesormi (kt. máme oslovovať
krstnými menami), ale aj ostatní zamestnanci školy, starší študenti, či ľudia
v meste. Trochu sme sa spoznali s ostatnými študentami a je to
naozaj pestré. Medzi spolužiačkami mám Talianku, Nemku, Bulharku, Španielku
a vedľa mňa v izbe býva Fínka :)
Utorok – deň, ktorý mám trochu zahmlený,
ale pravdepodobne som bola na prechádzke okolia
:D
Streda – deň, v Paisley
Paisley je mesto asi hodinu odtiaľto a je
jedno zo štyroch, v ktorom má univerzita svoj campus. V stredu sa tam
organizoval “uvítací deň“ pre nových študentov. Starší študenti rozprávali
o jednotlivých krúžkoch a mimoškolských aktivitách, bolo tam
maľovanie na tvár (čo Beki musela ihneď vyskúšať), a všetko bolo zadarmo.
Od jedla, cez poháre s logom školy, až po vyskúšanie si rôznych aktivít...
Pred odchodom som ešte s pár novými kamarátkami navštívila a pofotila
mesto a o štvrtej nás autobus odviezol spať na campus.
Štvrtok – deň, kedy som prvýkrát zistila,
čo znamená nerozumieť škótskemu prízvuku
Veru tak. Je pre mňa omnoho ľahšie
rozumieť zahraničným študentom, než tým „domácim“. Príkladom toho je môj
spolubývajúci z Glasgow, ktorý, keď na mňa rozpráva, musí mi vetu opakovať
aj štyrikrát. Včera mi dokonca hláskoval vetu po slovách a dnes na mňa pre
istotu už nehovoril vôbec. Len sa na seba usmievame a uhýbame si pri
varení v kuchyni. Čo je ale horšie,
ten prvýkrát som nerozumela jednému profesorovi na prednáške, ktorý ma ale
pravdepodobne nebude učiť. (Chvalabohu). Sedela som tam, počúvala ho ako dve
hodiny rozpráva a zachytila som asi každé tretie slovo vo vete. Podstatné
som ale rozumela – vravel niečo o knižnici a tak som tam pre istotu
po prednáške zašla a nechala si to vysvetliť od milej pani knihovníčky ešte
raz :D.
Piatok – deň, kedy som prvýkrát okúsila
pravé škótske počasie
Odkedy som prišla nádherne svietilo slnko
a bolo pomerne teplo (15 stupňov!). V tento deň som sa ale zobudila
do upršaného rána. Pršalo celý deň až na malé výnimky, kedy pršalo ešte viac,
alebo v tom lepšom prípade, o niečo menej.
V piatok som nemala školu. Napriek
tomu som tam ale šla (spokojne som vytiahla dáždnik, no behom prvých dvoch
minút mi ho zlomil vietor a tak som ho poslušne zložila a išla do
školy v tom lejaku, s dáždnikom v ruke) a konečne si vybavila študentskú
kartičku, bez ktorej sa prakticky ani nepohnem. Vďaka nej mám prístup do
knižnice, učební, na skúšky a v neposlednom rade aj do fitka :P. Po
obede som sa vybrala s mojou novou kamarátkou z Fínska na nákupy.
Jeden by si myslel, že keď mám 10 min od campusu nákupné centrum, bude sa môcť
vyžívať v nákupe handier. Ale kdeže... Pekne do Lidla a kúpiť
toaleťák. Prvé dni, keď človek začne žiť sám sú veľmi zaujímavé. Zistíte, že veci,
ktoré vám prišli ako samozrejmosť, si musíte zaobstarať sami. A vlastne si
ani neuvedomíte čo všetko potrebujete až do chvíle, kedy to akútne
nepotrebujete. Ako napríklad niečo, do čoho by ste utreli riady. Alebo samotné
riady. Keď sa mi konečne podaril prvý obed – predvarené tortelliny, časť
z nich mi ostala a nemala som dózu, do ktorej by som to dala.
A tak som to nechala v miske a šupla do chladničky. Ale čo čerte
nechcel, večer som bola zas hladná a keďže v miske boli tortelliny,
musela som si müsli vysypať na veľký plytký tanier....
Sobota – deň, kedy som uvarila svoju prvú
polievku v živote!
A neumrela som, takže som na seba
naozaj hrdá. I keď zásmažka mala takú čudnú konzistenciu, a zelenina
bola mrazená... vrátane kukurice. (Prvýkrát som mala kukuricu v polievke).
Som veľmi zvedavá na svoje ďalšie kulinárske pokusy.
A tak isto by sa sobota dala označiť
za deň, kedy som spojazdnila tento blog :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára