O piesku v topánkach a iných veciach

Ďalší týždeň je za mnou, ale tentokrát ubehol neuveriteľne rýchlo. Možno aj preto, že sa mi začala škola a ja pomaly začínam zamestnávať svoju hlavu myšlienkami na učenie, čítanie, písanie a čo ja viem čo ešte... Miešajú sa vo mne veľmi zaujímavé pocity, pretože občas sa dostanem zo stavu totálnej blaženosti do stavu úplnej hystérie a mizérie. Ale nie, až také zlé to nie je. Občas ma len trochu vydesí to kvantum vecí, ktoré nám profesori dali na prečítanie z každého predmetu, či prvé čiastkové domáce úlohy, ktoré sme dostali. Ale napriek tomu som za to všetko neskutočne vďačná a veľmi sa z toho teším, lebo konečne robím to, čo ma naozaj baví. V škole mám tri hlavné predmety – Creative Writing, Cinema Aesthetics a Introduction to Film and Television. V druhom semestri sa k tomu pridá ešte jeden predmet. Mala som na výber z troch, ale vybrala som si Creative writing 2. (Prekvapivo). :)

Pravdou ale je, našťastie, že mám omnoho viacej dôvodov na radosť a úsmev. Napríklad od stredy nám tu krásne svieti slniečko a je dvadsať stupňov! (A Beki dokonca chodí iba v tričku s krátkym rukávom!) A tak sme toho s mojou fínskou spolubývajúcou ihneď využili a vydali sme sa na krátku prechádzku cez mesto spolu s našimi foťáčikmi. Kroky nás zaviedli až na pláž, takže z pôvodne krátkej prechádzky sa nakoniec stali tri hodiny. Ale rozhodne to stálo za to! Pláž je nádherná hoci som si myslela, že voda bude chladnejšia. Napriek tomu sa ale nikto pochopiteľne nekúpal, i keď sa našlo pár otužilcov, ktorí sa vyvalili s lehátkom na pláž a nechali sa opaľovať 18stupňovým slnkom. Jediné, čo trochu kazilo plážovú idylku, bol silný vietor. Po pár sekundách som ho mala takmer všade a tak sme sa, aj pre dobro našich foťáčikov, presunuli späť do mesta a vychutnávali si tie nádherné historické budovy.

Ayr mi občas trochu pripomína Caorle, čo je mestečko na severe Talianska, kde pravidelne chodíme na dovolenky a sme tam ako doma. Aj tu sa nájde pár uzunkých zastrčených uličiek a krásnych obchodíkov so všakovakými hovadinkami. (Obľúbila som si tu najmä jedno starožitníctvo, v ktorom sa dá nájsť úplne všetko, od staručkého nábytku, kufrov, pohľadníc, hračiek, až po nádherné písacie stoje a fotoaparáty). Aj pláž je v podstate úplne rovnaká, až na 18 stupňový rozdiel. Ale kto by si všímal taký detail.

Takže nebojte sa, všetko je v úplnom priadku. Aj keď nám včera v noci prestala fungovať chladnička a musela som vyhodiť polku vecí, ktoré som mala v mrazáku, alebo keď máme pracovať v skupinách a ja sa väčšinu času cítim ako tučniaky z Madagaskaru. Nevadí, že polku vecí nerozumiem, tvárim sa nežne a nevinne. A zo všetkého sa veľmi teším!

P.S. Ak by vás zaujímalo, ako postúpila moja angličtina s mojím škótskym spolubývajúcim, nuž zhruba takto: Pred nejakým časom som sa ho pýtala, či nevie, kam nám zmizol sušič na oblečenie. (Občas sa nám totiž na pár dní z kuchyne stratí hriankovač, alebo nejaká iná drobnosť). Povedal mi to dvakrát, a ja aj tak stále neviem kde je.