Beki in Glasgow

Konečne! Na tento článok som sa veľmi tešila okrem iného aj kvôli fotkám :). Minulý víkend bol totiž jeden z najkrajších, aké som tu zatiaľ zažila. Ale pekne poporiadku...

Zhruba pred pár týždňami mi došla pozvánka na párty/oslavu, ktorá sa konala v Glasgow u mojich slovenských kamarátov. Párty, na ktorej sa mali stretnúť takmer všetci Slováci (ktorých poznáme),  študujúci v okolí Glasgow a Edinburghu...a Ayru, samozrejme. Okrem toho som o pár dní neskôr zistila, že v ten istý deň sa v Glasgow koná Vintage Market a viac mi nebolo treba. Zbalila som svoju milú fínsku spolubývajúcu, a o jedenástej sme už sedeli vo vlaku.

Len čo sme prekročili prahy našich izieb, vonku začalo nemilosrdne kvapkať. Hoci sme si so sebou zobrali pre každý prípad dáždniky, od prvého momentu nám bolo jasné, že pri sile a rýchlosti vetra nám budú asi tak na dve veci... Takže sme si v daždi spievali kráčali na stanicu.

Briggait, čo je krásna budova pripomínajúca Starú tržnicu v Bratislave, v ktorej sa podujatie konalo, sme našli celkom ľahko. (Sa mi hovorí, keď sme mali navigáciu...) Po vstupe dnu a zaplatení dvoch libier ako vstupného, nám milé dámy v retro kostýmoch opečiatkovali ruky a my sme mohli vojsť. Atmosféra tam bola naozaj veľmi vydarená. Predajcovia mali na sebe pekné retro kúsky, v pozadí hrala swingová hudba s DJ-om, ktorý namiesto slúchadiel používal telefónne slúchadlo. Nájsť ste tam mohli skutočne všetko, od módnych doplnkov, šperkov, oblečenia, topánok, až po staré platne, zrkadlá, či čajový servis. Čo ale upútalo moju pozornosť najviac (ako inak) bola malinká kaviarnička vytvorená pri vchode do budovy. Ľudia si mohli kúpiť kávu a domáce zákusky a následne si posedieť pri starých stoloch s krásnymi vyšívanými obrusmi. Je samozrejmé, že túto časť trhu sme neobišli a tak som prvýkrát v živote ochutnala brownie koláčik s karamelom. (Nie, naozaj som ho nikdy predtým nejedla). Po dlhých minútach čo sme sa rozplývali nad výbornými zákuskami, sme sa rozhodli pokračovať v ceste napriek tomu, že vonku stále lialo a nevyzeralo to, že by prestávalo. A tak sme zhruba štyri hodiny chodili krížom-krážom cez mesto, niekoľkokrát sme stihli zmoknúť a následne aj vyschnúť a užívali sme si krásne historické budovy.

Okolo piatej som sa potom stretla so (slovenskými) kamarátkami a šli sme ku nim do bytíku, aby sme si trochu oddýchli, keďže aj oni mali za sebou namáhavý deň ;) a niečo po ôsmej sme si zavolali taxík a odviezli sa na oslavu... Napriek faktu, že sa nakoniec počet ľudí neuveriteľne zväčšil a ja som poznala asi tak piatich ľudí z tridsiatich, som si to veľmi pekne užila... Bolo skvelé prvýkrát po mesiaci počuť slovenčinu inak, než len zo skype-u. Navyše som bola šťastná ako blcha, že konečne rozumiem tomu, čo sa okolo mňa hovorí bez toho, aby som sa musela len priblblo usmievať a tváriť sa, že viem o čom je reč :D

Nasledujúci deň som mala v pláne odísť niečo okolo obeda, ale nakoniec som sa rozhodla, že si svoje mini prázdniny predĺžim ešte o jeden deň a tak som ostala. V nedeľu sme sa s jednou kamarátkou rozhodli, že pôjdeme do divadla na také zvláštne predstavenie menom Sharmanka. Predstavenie má začiatky v Rusku a na prvý pohľad vyzeralo veľmi zaujímavo. Istý ruský mechanik zostavil niekoľko strojov s rôznymi postavičkami, a za pomoci svetelných efektov a hudby z toho napokon vzniklo zvláštne divadielko... Krátko po druhej sme sa teda vybrali z domu a keďže predstavenie začínalo o tretej a my sme boli relatívne blízko, pokojne sme si vykračovali až do chvíle, kedy sme zistili, že do začiatku ostáva zhruba desať minút a my sme tak trošku zablúdili. Navyše pani, ktorej sme sa pýtali na cestu nás naviedla na vedľajšiu ulicu, takže keď sme o 15:04 konečne dobehli celé mokré do divadla, na dverách stál nápis, že predstavenie už začalo a máme prísť neskôr.... A tak aj bolo, hoci len polovične. Kamarátka sa rozhodla ísť na predstavenie o siedmej, ale ja som dala radšej prednosť návšteve kostolíka s ostatnými, keďže od príchodu sem som ešte v žiadnom nebola...

Divadlo sme síce nestihli, ale však, čo s načatým dňom? A tak sme si spravili výlet na Necropolis, čo je viktoriánsky cintorín, ktorý sa nachádza na menšom kopci popri Glasgow Cathedral. Strávili sme tam niečo vyše hodiny, nakoľko Beki má rada túlanie po starých cintorínoch, najmä ak má so sebou fotáčik a samozrejme, že sme neobišli ani samotnú katedrálu.

No a čas plynul a nakoniec som sa zobudila v pondelok ráno a bolo načase ísť späť. Keďže mi o jednej začínala škola, chcela som ísť na vlak, ktorý odchádzal o desiatej. Myslela som, si že to zvládnem ľavou zadnou, veď som teraz križovala celé mesto dva dni dookola. Lenže pri mojich orientačných schopnostiach a jedinečnom talente stratiť sa aj vo vlastnom dome sa stalo, že som nie tak celkom trafila na stanicu. Stále som ale ostávala pokojná, že však, mám navigáciu. Lenže technika ma očividne nenávidí a potom, čo som zadala do navigácie smer cesty, telefón mi napísal, že môj kompas je zmätený a mám s telefónom pohybovať v tvare ležatej osmičky. Iste chápete, že chodiť takto po Glasgow v čase, keď je na ulici maximálne množstvo ľudí nie je tak celkom vhodné, a tak som sa rozhodla vyriešiť to tradične a spýtala som sa na cestu. Mala som šťastie, oslovila som jednu pani, ktorá zhodou okolností tiež išla na stanicu a po istom čase z nej dokonca vyliezlo, že vyučuje animáciu na Paisley (čo je jeden z campusov našej univerzity). A tak som došla na stanicu a môžem hrdo povedať, že bez pomoci navigácie :D

Sadla som na vláčik a nechala  sa viesť späť. V sluchátkach mi hrala hudba a ja som myslela na to, aká vďačná som za ten dlhý, upršaný ale krásny víkend....