A je tu august. Čas, kedy sa mi skončilo jedno dobrodružstvo a o chvíľu (snáď) začne nové.
Vitajte späť :) Ak by vás
náhodou zaujímalo, ako zhruba vyzerá moja práca v tomto online priestore
(rozumej, na tomto blogu), predbežne tak, že niekoľko dní (no dobre, väčšinou
týždňov) si hovorím, že by som chcela niečo nové napísať. V hlave sa mi
spriadajú myšlienky, snažím sa zrekapitulovať, čo sa vlastne za to pol storočie
od posledného článku udialo, následne skončím na blogu kde si ten posledný
príspevok prečítam na oživenie pamäti a keď si konečne sadnem za počítač,
väčšinou zistím, že mám dysgrafiu. Ani si neviete predstaviť, koľkokrát som
musela prepisovať slovíčka len v tomto prvom odstavci, lebo písmenká si
tancujú ako sa im zachce. Neviem prečo, ale možno mi tým dáva mozog najavo, že
je na čase trošku skľudniť jeho činnosť a ja že DOBRE. Takže dnešok je deň
kedy (ak môj krvný tlak nevyhupne na nebezpečné maximum z tohto dys-písania)
budem trošku relaxovať a popri tom vám poviem, čo je nové. Lebo nech si tie
písmenká tancujú akokoľvek, vždy ma baví ťukať ich na papier.
Takže, od druhej polovice
mája, (uhádli ste, čas od posledného článku) sa mi podarilo zopár zaujímavých
vecí. Stihla som byť na antibiotikách po asi dvoch rokoch, dostať včeličku do
ramena, natočiť desať videí, spraviť si na záhrade Jane Austen piknik a prežiť inváziu mravcov, byť na krásnej svadbe, mať stretávku zo strednej po PIATICH
rokoch (?!), rozposlať desiatky životopisov, konečne dostať svoje zvyšné veci z UK
len preto aby som si mohla o mesiac kúpiť letenku naspäť, vybaviť si nový OP, upiecť
banánový chleba asi 8 krát, prvýkrát v živote sa zaregistrovať na
Netflixe, no a aby som nezabudla na taký detail, dokončiť školu a tým
pádom aj knihu...
Hm... tak kde teda
začnem? Asi školou. Dnes je totižto deň kedy je potrebné oficiálne odovzdať
moju diplomovú prácu. V mojom prípade novelu a 5000 slovnú
kontextualizáciu. A ja s veľkou radosťou oznamujem, že sa mi to
podarilo odoslať už včera, takže hurá, hurá! Ešte mi asi úplne nedochádza, že
pokiaľ sa nerozhodnem pre PhD. (na ktorý má moja profesorka nenápadne nahovára),
tak to bola zrejme moja posledná “školská“ činnosť. Je to bizarný pocit, ale zároveň
sa z toho veľmi teším. Čo sa týka mojej knižky, áno, v podstate je
hotová, ale ja by som na nej chcela pracovať aj naďalej, keďže som na jej
napísanie mala iba dva mesiace a verím, že kvalita tomu trošku odpovedá. Čo nie
je samozrejme zlé, nikdy by som si nemyslela, že napíšem 140 stranovú knihu za
dva mesiace, ale predsa len to chce trošku poupravovať. Ale dúfam, že jedného
dňa by sa to mohlo dostať aj do hmotného priestoru a nebyť len v mojom
pc, ako väčšina mojich doterajších prác. Každopádne mám z toho veľkú
radosť :)
Čo sa týka mojich plánov
po škole, už som spomenula, že mám kúpenú letenku. Na koniec augusta. Veľmi sa
teším, ale zároveň sa začínam trochu báť :D Ísť do Škótska počas Covid-u a Brexit-u
ma veľmi neteší. Druhá vec je, že hoci som poslala vcelku dosť životopisov,
zatiaľ len čakám... a čakám...a čakám. No a tretia vec je, že zatiaľ nemám
vymyslené nejaké oficiálne bývanie, nakoľko, keďže si stále hľadám prácu po
rôznych mestách, nemá ešte veľmi zmysel niečo si hľadať. Takže nateraz som
dohodnutá s kamarátom u ktorého som bývala predtým (na ktorého sa
veľmi teším, pretože mi udržal pri živote moju palmu, vidíš oplatilo sa, teraz
si slávny :P) ale keďže aj on bude čoskoro “baliť švestky“ ako sa hovorí, pokiaľ
si dovtedy niečo nenájdem, presuniem sa k mojej milej ex-spolubývajúcej
Riine. Nie, toto absolútne nie je môj štýl “nažívania“ ako iste viete, keďže Beki
má rada všetko do bodky naplánované a zaistené a nemať veci
premyslené a improvizovať ma vždy vcelku dosť desilo. Ale tentokrát som z toho
tak zvláštne nadšená. Ako som písala v minulom článku, dejú sa zmeny. Zmeny
na ktoré si postupne zvykám (aj keď už nejaký čas, ale predsa) a teraz prišli
zas nové... a prichádzať budú aj naďalej, tak sa snažím trošku sa v tom
zorientovať. Od rána mi pípajú emaily (došlo mi ich asi 17!!! a to nepreháňam)
a ide ma vždy šľak trafiť, lebo som prihlásená na rôzne job offer
newsletters takže mi furt niečo pípa a zakaždým dúfam, že to bude jedna z robôt
na ktoré som sa už prihlásila, ale ako hovorím, čakám :D
No a medzičasom trošku
stresujem za moju cestu, nakoľko všetky tie potvrdenia, doklady, papierovačky a povolenia,
ktoré treba vybaviť mi trochu robia šalát v hlave ale verím, že všetko
dobre dopadne. Momentálne kujem plány ako dostať ďalšiu dávku, keďže vychádza to žiaľ tak, že na to aby som mala 14 dní pred cestou a teda bola plne zaočkovaná,
ju potrebujem dostať tak deň-dva pred uplynutím 28 dní, teda od podania prvej
dávky. V opačnom prípade budem musieť skúsiť posunúť let, alebo si
odsedieť 10 dní v karanténe a platiť 170 euríčok za testy. Takže asi
tak, s mojim názorom na vakcináciu vás zaťažovať nebudem, nie, nie som
nadšená z napichávania si ruky ale čo už...
A samozrejme, keď
človek plánuje takúto cestu, treba si byť istý, že doklady sú v poriadku. Takže dovoľte mi pobaviť vás historkou o tom,
ako to vyzerá, keď si Beki vybavuje nový občiansky preukaz. V prvom rade jedna
nenahraditeľná rada do života, pokiaľ si plánujete vybavovať doklady, ZAREGISTRUJTE
sa vopred a počkajte si na termín, pretože pokiaľ prídete na políciu,
väčšinou je pred vami tak 19 ľudí. Takže som sa zaregistrovala, a keď prišiel
deň D, vybrala som sa na políciu. To podstatné je, že polícia na ktorej som to
vybavovala má veľmi nevýhodnú polohu vzhľadom na to, kde bývam. Buď by som
mohla ísť dvoma autobusmi, lenže každý z nich chodí len v 20min
intervaloch alebo ísť električkou, ale keďže nebývam blízko električiek, len
dostať sa k nim by mi zabralo vlastne polovicu cesty. Alebo je tretia
možnosť, ísť pešo. A samozrejme, ako skúsený dobrodruh som sa rozhodla pre
túto možnosť. Však je to LEN polhodina chôdze. Hm...áno, ale Bridget Beki Jones
pozabudla na fakt, že bola objednaná na jednu hodinu poobede, počas júlového
dňa – uprostred leta! Kedy teplota dosiahla cca 37 stupňov a počas celej
cesty nebolo veľa tieňa v ktorom by sa dalo schovať. Ale veď NEVADÍ, Beki
ide. Zvládla to za rekordných 28 minút a polovicu podcastu, a keď došla
na miesto, dobehla ju technika. Ako vždy. Posledné roky má každá stanica úžasný
automat, ktorý vám vytlačí lístok a oznámi vám poradie v ktorom idete.
V prípade, že ste registrovaný, by to malo urýchliť celý proces. Ale keďže
ja nerada chodím neskoro, plus som si nebola istá koľko tá cesta potrvá, na
miesto som došla cca 15min pred termínom. Čo by nebol problém, pokiaľ by sa
automat nerozhodol vydávať lístky tak 10min pred časom, na ktorý ste objednaní.
A tak som si tam počkala, úžasná bratislavská policajná stanica, drevené
okná pootvárané dokorán vytvárajú prievan, že by vás vyfúklo von, ale keď sa
postavíte do rohu, vzduch stojí a nedá sa dýchať a tak sa postavíte k jedinému
ventilátoru v miestnosti, lebo veď na čo klíma. Úprimne, klobúk dole pred
ľuďmi ktorí tam denne sedia v tomto
teple. Konečne som došla na rad, mala som “šťastie“ na pani ktorú to teplo už
asi tiež dožralo...ale dobre, nedivím sa. Po stručnej a nepríjemnej
konverzácií ma poslala k okienku kde ma mali fotiť. Ujo čo stláčal spúšť
zjavne nemal náladu na moje vtipy o väzenskej fotke (ako na každom OP),
ale veď dobre, bolo teplo. Čerešnička na torte bola, keď som si všimla, že nad
jeho okienkom visí zrkadlo. Trochu som sa potešila, (lebo ten bazénik potu v ktorom
som sa kúpala ma trochu znervózňoval), len na to aby som dostala mini infarkt
len čo som sa v tom zrkadle zbadala. Asi som už spomínala, že bolo teplo v ten
deň. Slniečko svietilo a hoci ja ľúbim slnko povedala som si, že treba chrániť
pokožku a tak som sa natrela opaľovacím krémom...aj na tvári... No a keďže
bolo teplo, dusno, mala som za sebou 28 minútovú prechádzku po Sahare a ešte
si 15min počkala v neklimatizovanej stanici LEBO VEĎ DOCHVÍLNOSŤ, moja
tvárička mi to oplatila, a okrem červene ktorú by mi mohli závidieť aj
paradajky, sa mi na tvári ešte aj zgrcol krém a vytvoril malé žlté guličky,
ktoré vyzerali akoby ma požierala kyselina.... Dívam sa, dívam na ten odraz, najprv
panika ale veď od čoho máme rúško. Takže som schytila to moje (BIELE) a pekne
som si do toho utrela moje kyselinové líčka. Chlapík mi spravil tri fotky, áno
jedna horšia ako druhá a keď som si napokon jednu vybrala, jediné čo
povedal bolo: “Určite?“ Takže
predpokladám, že sa páčila aj jemu. No a aby som vás ušetrila napätia, svoj
nový OP som dostala, aj keď cesta poň bola zážitok, lebo Beki si povedala že
vybabre so systémom a keďže bolo opäť teplo ako na Sahare rozhodla sa
použiť MHD. Podrobne som si naplánovala cestu tak, aby som stihla tie úžasné
20minútové intervaly a všetko by išlo ako po masle, keby som na prvý
autobus nenastúpila na ZLÚ STRANU!!!! Takže áno, išla som autobusom, nie, neušetrila
som si chôdzu, pretože ten kúsok čo som mohla ušetriť som si aj tak musela
prejsť keď som sa vracala na správnu zastávku.... Amen, toť koniec príbehu. Ale
občiansky už mám, takže som pripravená na cestu.
Takže asi tak...pevne
verím, že vám tieto moje šikovné situácie chýbali :D Môj momentálny plán je
taký, že pokým príde deň môjho odchodu by som sa ešte rada videla s kým sa
dá, takže pokiaľ máte niekto čas a záujem, rada vás uvidím. Do toho musím
ale ešte vyšpekulovať ako funguje celá byrokracia ohľadom daní, úradu práce a čo
robiť keď odchádzam do zahraničia, kde a ako to platiť a registrovať sa,
takže ak viete o niekom, kto mi vie dať tie info budem veľmi (VEĽMI)
vďačná.
No a medzičasom sa zabávam so svojim malým YouTube kanálikom. Veľmi ma to chytilo a som za taký “oddych a rozptýlenie“ veľmi vďačná. Na vlastné počudovanie musím povedať, že sa to tam trošku rozrastá a veľmi ma to teší. Takže pokiaľ by ste chceli trochu poklábosiť o knižkách, alebo filmoch, budem rada ak sa tam zastavíte, (link je TU a môžete si tam pozrieť spomínanú mravčiu inváziu) alebo potom môžeme ísť na tú kávu a klábosiť o čomkoľvek :)
Zatiaľ asi toľko moji
milí. Ďakujem, že ste to dočítali až sem a priebežne vás budem informovať
ako sa mi darí. Pred dvoma dňami som poslala v hodine dvanástej CV na druhú
sériu Good Omens, takže držte palce. Som realista :D ale predsa. Zatiaľ sa
majte pekne. Papikýýý :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára