Ani neviem ako mi to napadlo. Krájala som si syr (áno bezlaktózový, nebojte sa) na chleba a zrazu ma len prepadla myšlienka... vieš o tom, že si kedysi písala blog? Čas je zvláštny. A čo sa týka času za posledný takmer rok, pre mňa je to jedna veľká čierna diera. Netuším, kde sa posledných dvanásť mesiacov prepadlo. Ale myslím, že už ani netreba písať o tom, aký bol rok 2020 a aj začiatok 2021 hektický. Pre mňa čas od júla minulého roka tak nejako vysublimoval. Prešla som si rozchodom, a teraz je to asi prvýkrát čo niekde verejne hovorím (píšem) tie slová. Niežeby som to držala v tajnosti, ale ako som spomínala veľakrát, ja nie som príliš veľký extrovert čo sa týka zdieľania súkromia na internete, na to mám denníky. Ale dnes, v toto upršané Bratislavské ráno som si povedala, že napíšem pár slov o tom, ako sa posledné mesiace mávam, keďže pár z vás sa ma pýtalo, či sem ešte niekedy niečo napíšem. Tak sa pokúsim, ak dovolíte.
Pred chvíľou som si prečítala posledný článok ktorý som sem napísala v októbri. Naivne som si myslela, že sa mi podarí opäť ožiť môj prachom zapadnutý blog a opäť raz písať pravidelne. Ale nešlo to. Blog som začala písať po príchode do Škótska. A hoci prvé dva roky tam sa točili najmä okolo školy, výletov, cestovania hore dole medzi Bratislavou a Ayrom, tie ďalšie dva už zahŕňali aj trochu iné zážitky. A sú stále tam. Nechcem ich odtiaľ mazať, napriek tomu, že sa zmenilo tak veľa vecí. Ale asi je pochopiteľné, že som sa na blog veľmi nehrnula, nevedela (nevládala) sa na to dívať. A viete čo, prešiel už takmer rok a ja sa na to stále nevládzem dívať... ale lepší sa to.
V septembri minulého
roka som začala piaty ročník v Škótsku. Nečakane a veľmi spontánne,
ale teraz som neskutočne vďačná, že som mala niečo, čo mi zamestnávalo mozog už
vtedy. Vrátila som sa do Ayru, nasťahovala sa k jednému šialenému a úžasnému
človeku (neprevracaj tými očami :P) a plánovala dokončiť školu aj vodičák
tam. Nepodarilo sa. Koncom októbra som nechala všetko tak, a stihla posledný
let z Edinburgu do Bratislavy mysliac si, že v januári som tam späť
ako na koni. Hm.. nie. Je máj a ja som stále doma. Rozhodne sa nesťažujem.
Som vďačná že som mohla a môžem byť doma s našimi, rozhodne je to po
štyroch rokoch zmena na ktorú sme si zvykali všetci. :) V škole som
úspešne dokončila oba semestre a teraz som začala pracovať na diplomovej
práci. Píšem knihu. V podstate adaptujem scenár, ktorý som napísala minulý
rok ako záverečnú prácu. Mala by to byť novela a keďže mám na odovzdanie
tak dva mesiace, predpokladám, že púšťať sa do väčšieho formátu by bolo skutočne
odvážne. Je to príbeh inšpirovaný životom mojej babičky takže viem, že práca na
tom neskončí termínom diplomovky. Chcela som to napísať už odkedy som bola malá
a teraz som sa do toho konečne pustila. Malú tichú scenárovú kostru už mám
pripravenú, ale samozrejme, písať knihu a scenár je niečo celkom iné. Mám pred
tým veľký rešpekt, ale zároveň sa z toho veľmi teším. :)
Čo sa týka môjho
vodičáku, skončilo to asi pri štyroch jazdách. Potom sa zas všetko zavrelo. Takže
hoci už mám najazdený takmer celý počet hodín ktorý je potrebný na skúšku, je
mi to na nič, pretože nemám zatiaľ ani test z teórie a praktický už vôbec
nie. Minulý mesiac som obvolávala školy v BA aby som zistila, či je nejaká
šanca dokončiť si to tu. Hm... nie. Bolo mi povedané každou autoškolou, že
keďže boli celé mesiace zavretí, kopec žiakov čaká na jazdy z ešte pred
roka a vraj ani nikomu neodporúčajú aby s tým začínali tento rok. Takže
super, vodičák zatiaľ nebude. Mrzí ma to,
ale verím tomu, že jedného dňa sa mi to konečne podarí. A keď raz za 80
rokov našporím na ten starý žltý minicooper, rada vás povozím :D Medzičasom mám aspoň čas na iné
veci. Škola mi končí v Auguste a ja by som rada ešte raz vyskúšala život
v Škótsku. Ja viem, že je to paradox, boli časy keď som vedela že v Škótsku
zostať nechcem a teraz, keď som doma, ma to tam ťahá. Brexit spolu s Covidom
to značne komplikujú, ale na druhej strane si hovorím, že zas to nie je na
konci sveta. Koniec-koncov, išla som do UK lebo som chcela jedného dňa pracovať
vo filmovom priemysle priamo tam. Tak som sa rozhodla, že to ešte skúsim. Vo voľnom
čase si prerábam CVčko (nie že by nejako kypelo obsahom) a robím na svojom
portfóliu. Prihlásila som sa na pár miest tak uvidíme. Ak by sa dalo, rada by
som sa tam ešte vrátila, možno v septembri. A rozhodne si chcem
jedného dňa spraviť roadtrip po Škótsku. Zoznam miest, ktoré tam chcem vidieť
je obrovský a počas školy sa mi to akosi nepodarilo. Takže keď už pre nič
iné, toto je veľký dôvod na návrat.
Som si istá, že ste zvedaví
ako sa mi darilo/darí, s mojim povestným behaním. Nuž musím povedať, že sa
mi podaril životný rekord a behala som cca štyri mesiace. Ako neskúseného
bežca ma zima klasicky odrovnala :D ale teraz na jar mám v pláne trochu si
pobehnúť. Naozaj to človeku prečistí hlavu.
Mimo iného sa zabávam
maľovaním, veľa pečiem, takže bežecké topánky už stepujú na chodbe :D no a taká
novinka o ktorej už možno niektorí viete, založila som si YT kanál. Pre mňa
je to ešte väčšie prekvapenie ako pre vás, verte mi. Je to zvláštny koníček
pretože stále mám omnoho lepší pocit keď píšem, alebo keď som za kamerou, než
pred ňou. Úprimne, predstava, že si kedykoľvek ktokoľvek môže tie videá pustiť
ma riadne desí. Jeden z dôvodov prečo som s tým začala je ten, že ma
chytilo robiť videá, ale hlavne ma neskutočne vytáčal fakt, že po štyroch rokoch
na filmárčine neviem zostrihať jednoduché video. Nie, naozaj som to nevedela. (Dôvod
zistíte, keď si pustíte prvé video ktoré som tam dala :P) Mám predtým veľký
rešpekt a stále sú dni keď si poviem, že by som sa na to mala vykašlať,
lebo kto by sa na to díval. Na druhej strane presne také isté pocity som mávala
aj s týmto blogom. A v podstate so všetkým kreatívnym, čo som
kedy začala robiť. Lenže keby som sa na to všetko naozaj vykašlala v ten prvý
moment, nepísala by som ani tento článok, ani diplomovku ani nič... Takže sa do
toho púšťam každý týždeň, učím sa strihať videá a rozprávam sa s
objektívom akoby to bola osoba.... čo je na tom celom najviac choré. Ale baví
ma to. Čiže áno, chvíľa na ktorú všetci tak veľmi čakáte, link je TU. Rozprávam
tam (aha áno, po anglicky) najmä o knižkách, z času na čas pár slov k filmu
a chystám sa tam začať aj taký mini vlog o písaní knihy. Som z toho
dosť nervózna, nikdy som nič také nerobila, ale tak... všetko je raz prvýkrát
:D Stále sa učím a zvykám si, ale snáď sa vám to bude páčiť.
Myslím, že to sú asi také
najpodstatnejšie veci, ktoré som chcela zdieľať, počínajúc najdôležitejšou
novinkou o štvormesačnom behu. :) Ako som spomínala, momentálne som v BA
a keďže sa môj spolubývajúci tak isto sťahuje zo Škótska, nechala som si
poslať moje veci na SR. Čo bolo dobrodružstvo samé o sebe, lebo Brexit a Covid
robia všetko tak nádherne komplikované. O šialenom balení na diaľku cez
zoom veľa písať nebudem, asi si viete predstaviť tú radosť keď vám gaťky balí
niekto iný, ale zvládli sme to skvele. Ale ak by niekoho z vás čakalo
niečo podobné, tak pokojne napíšte, rada sa podelím o nejaké tips and tricks.
Moje veci by mali byť na ceste o pár dní tak držte palce. Už sa teším keď
to zas celé budem musieť prevážať naspäť. :D
Takže nateraz asi tak
moji milí. Mesiace prešli veľmi rýchlo, zabávam sa ako sa dá. Myslím, že aj
teraz si uvedomujem viac ako kedykoľvek predtým, že zmeny mi nerobia príliš
dobre. Čo asi nie je najlepšia vec ktorú si 24-ročný človek môže povedať, takže
sa snažím pomaly si na to zvykať. Inak to asi nepôjde. Občas treba začínať
odznova, hoci aj niekoľkokrát v priebehu jedného mesiaca. Ale aj to je v poriadku.
Ako som povedala, lepší sa to.
Dúfam, že sa všetci máte
dobre a ak budete mať chuť na kávu alebo čaj, vyzerá to, že už to nie je
nedosiahnuteľná fantázia, tak môžeme niekam vybehnúť. :) Medzitým, ak by som
vám veľmi chýbala nájdete ma tu, alebo na novom kanáliku :)
Papiky :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára