nedeľa 26. februára 2017

Malé i veľké radosti posledných dní

Peknú nedeľu želám! Dúfam, že máte krásny a pohodový víkend. Ja som sa včerajšou sobotou doslova prepísala. Či už to boli práce do školy, písanie mojich vlastných textíkov, alebo len nejaké poznámky a zápisky. Také dni mám veľmi rada, takže dnes som sa v tom rozhodla pokračovať a tak vznikol tento malý radostný článok. Chcela som totiž napísať o veciach, ktoré sa tu za posledné týždne udiali a počas spomínania a spisovania som si uvedomila, aké vzácne dni to boli, plné úsmevov a pozitívnych vecí... :) 

Dôvod na radosť číslo jedna, bola návšteva mojej milej Maggie. Prišla ma navštíviť začiatkom februára, za čo som bola veľmi vďačná, lebo som si opäť uvedomila, aké mám šťastie na ľudí, ktorí ma obklopujú. Spoločne sme si spravili výlet do Glasgow, prešli sa po pláži, pokukali mesto, vyobdivovali sme retro obchodík (niekoľkokrát) a strávili niekoľko rokov v jednom papiernictve v Glasgow, z ktorého som si odniesla (mimo iného) jednu krásnu retro pohľadničku, len tak, pre radosť :). A v neposlednom rade sa mi vďaka Maggie a jej trpezlivosti, podarilo urobiť fotografiu, ktorú budem môcť použiť ako jednu zo šiestich fotiek do finálnej skúšky z digitálnej fotografie. (Ešte raz vďaka :*)





Počas toho istého týždňa sa nám konečne dostali do rúk (presnejšie mailov) výsledky z posledného predmetu, za náš posledný film. Takže som si konečne mohla povedať, že som úspešne prešla prvým semestrom na vysokej škole! A ďalšia vec, ktorá ma potešila tak, že som sa skoro rozplakala, bolo skvelé hodnotenie od profesora kreatívneho písania na môj scenár. (Áno poznáte ma dobre, div že som nevyskočila z kože priamo vo chvíli, keď mi to hovoril...)

A viete, čo mi ešte robí radosť? Počasie! Neviem síce ako doma, počúvam, že sa v milej Bratislave konečne trochu oteplilo, ale mali by ste vidieť počasie tu. Tak trochu apríl a jar už od začiatku februára. Skrátka, už zopár týždňov sa niekoľkokrát do týždňa vydávam na prechádzky do blízkeho lesíka a neviem sa vynadívať na tie koberce snežienok a krokusov, ktoré sa tam z ničoho-nič objavili. Rovnako ako bahniatka a v posledných dňoch aj narcisy. Je to skutočne zvláštne a krásne zároveň, lebo takto skoro som narcisy ešte nevidela a najčudnejšie je, že i keď tu máme v priemere desať stupňov, včera ráno (hoci len na chvíľu) padali obrovské snehové vločky, ktoré sa ale žiaľ roztopili ešte skôr, ako sa stihli dotknúť zeme.


No a v neposlednom rade, pondelok večer mi konečne prišiel z domu vytúžený balíček, v ktorom mi rodinka poslala nové čajíky a sladkosti, ktoré tu rozhodne nezoženiete... No balíček je asi trochu slabé slovo. Dajme tomu, že som dostala vytúženú krabicu so zásobami asi tak do ďalšieho septembra! (Ešte raz moc moc ďakujem! :*)


Čo iné mi ešte urobilo radosť? (také tie rôzne, v podstate nepodstatné blbostičky, len preto, že som to ja...)
  • Že stále popíjam kávu z baby french pressu (a môžem si k tomu dať Horalku)
  • Že sme konečne dotočili hudobné video (Ktoré si môžete pozrieť TU)
  • Že sa učím veľa nových a zaujímavých vecí ohľadom fotografie a následne nové úpravy v počítači
  • Školská knižnica a tie milióny kníh o filme a o všetkom možnom, čo vás len napadne
  • Že som si konečne vyskúšala, ako sa pracuje do zeleným plátnom
  • Keď sa moji milí zahraniční spolužiaci pokúšali vysloviť slovo snežienka
  • Keď sme boli fotiť v noci v lese, opäť som si vyskúšala luminografiu a pri tej príležitosti sme objavili FOSFORESKUJÚCE BALÓNY (toľká radosť! Balóny čo svietia!)
  • Že sa nám rozrastá skupinka ľudí s ktorou si robievame filmové večery
  • Keď si môžem zavolať s rodinkou a pri tej príležitosti mi babičky povedia, že ich pobavili moje články
  • Z vytúženého balíčku
  • Že všetci boli totálne hotoví zo sladkostí, ktoré som ich dala ochutnať, lebo Made in Slovakia
  • Keď stále počujem ako spievajú vtáčiky, neustále predo mnou pobehujú veveričky a že ani jedna z toho milióna čajok, ktoré tu brázdia oblohu na mňa ešte nezaútočila, ako v Hitchcockovom filme :D
  • Moje úspešné varenia! Paradoxne vám fotky neukážem, lebo ako povedal môj tatinko, veci ktorého som si varila naposledy, ako mäso pod broskyňou alebo zapekané cestoviny s mäsom a brokolicou,  lepšie chutia, než vyzerajú. :D
  • A kopec ďalších vecí, ktoré ma práve teraz nenapadnú, ale vždy sa z nich teším jak malá.
Obe tieto fotky vyfotila Alba :)
Toto mal byť motýľ.... ak by ste ho tam náhodou niekto nevidel :)



Ešte raz peknú nedeľu a želám vám veľa radosti do ďalších dní! 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára