Kamoškovia, ja ani neviem kde začať. Keď toto píšem, sedím uprostred neskutočného bordelu, s troma otvorenými kuframi a vedomým, že do nich ani náhodou nezmestím všetky veci ktoré mám porozťahované po izbe do takej miery, že nie je vidno podlahu. Áno, panika narastá. Vyzerá to tak, že zajtra sa prejdem do mesta a kúpim ešte jeden kufor... Joj ako ja ľúbim balenie... Ale teda aby ste vedeli, čo sa vlastne deje... Pre lepší kontext bude asi najlepšie, ak si kliknete SEM. Je to článok, ktorý som napísala asi pred dvoma týždňami, ale nakoniec som sa rozhodla nezdieľať ho na FB, lebo mi to prišlo vcelku osobné... asi...ja ani sama neviem prečo. Ale myslím, že najjednoduchšie bude ak teraz na chvíľu prestanete čítať a nakuknete na predchádzajúci článok. Je trošku dlhší, ak sa chcete pobaviť na Beki Bridget Jonesovej, odporúčam ho prečítať do konca. A pokiaľ chcete iba úvod do môjho posledného polroka, najmä čo sa týka práce, postačí vám začiatok. 😊
No, predpokladajme, že
ste si predchádzajúci článok prečítali a teda viete, že Beki bola vcelku
dlho bez práce. Ale to sa zmenilo kamaráti. Veľmi náhle a nečakane.... Dobre,
už vás nebudem napínať. V polovici februára ma oslovila jedna produkčná
spoločnosť v Bratislave a nejako sme sa dali do reči a bum o dva
týždne na to letím do BA...áno, na dlhšie...
Myslím, že tento článok
bude veľmi stručný, pretože si veľmi jasne uvedomujem, že hoci sa snažím
napísať pár súvislých viet, niekde vzadu v mozgu na mňa ziape asi dvadsaťtisíc
rôznych vecí, ktoré ešte potrebujem vybaviť a ja prepisujem jednu vetu pätnásťkrát.
Chcela som vás ale aspoň trošku pozdraviť a zároveň si uľahčiť vysvetľovanie
v prípade, že by sme na sebe narazili niekde v Bratislave. Ale samozrejme,
len čo sa trošku aklimatizujem, vás veľmi rada uvidím aj osobne 😊
Teraz sa všetko zbehlo
veľmi náhle a pomaličky to na mňa začína doliehať. Na novú prácu, rodinku
a doma, sa veľmi teším, ale priznám sa, vcelku mi láme srdiečko z tak
náhleho odchodu. Na druhej strane sa na to už dívam trošku inak ako keď som zo
Škótska odchádzala naposledy. Lebo doma je aj tu. Takže viem, že sa nelúčim
nadlho a už teraz mám naplánovanú dovolenku na jún.😋 Takže som
v podstate (na moje prekvapenie) vcelku pokojná. (Pár kamarátov ktorí
boli/sú tieto dni mojou najväčšou oporou a teda denne dostávajú tisíce
hlasoviek a správ teraz len krútia hlavami)😂
Posledné dva týždne boli
veľmi intenzívne. Opäť som strávila pár dní v BBC na rôznych workshopoch a networking-och,
dva týždne som dobrovoľničila na
filmovom festivale, odskočila som si na Loch Lomond, zahrala si squash,
zatrsala na swingu a minulý víkend som stihla aj nádherný výlet s partiou
úžasných ľudí do Scottish Highlands, kde som KONEČNE po prvýkrát túto zimu
zažila sneh. A že ho teba bolo! A viete si predstaviť, (lebo Beki je
stále decko na tieto veci) samozrejme že v piatok doobeda som zabehla do
najbližšieho parku a postavila si mini snehuliaka. 😂 V pondelok
som mala zopár stretnutí s kamarátmi, no a utorok a streda sa
niesli v znamení balenia (áno, samozrejme že som musela dokúpiť ĎALŠÍ
kufor, takže sú celkovo štyri 🙈, pomoc.
Neviem kedy sa niekto konečne podujme na ten teleport, ale prosím asap!) Ňo a o chvíľu
pekne na letisko, takže čoskoro sa vidíme v Bratislave.
Ešte stále nemám úplne vymyslenú logistiku toho ako a kedy prepravím zvyšné dva kufre na Slovensko, ale aj na to príde. Teraz sa sústredím na fakt že dva dni po prílete budem nastupovať do novej práce. Viac vám k tomu poviem osobne, lebo sama som veľmi zvedavá, ako sa veci vyvinú. Nateraz vám ale poviem len toľko, že sa veľmi teším na novú kapitolu, pretože je to práca, ktorú som naozaj chcela robiť. Pozícia je dokonca o stupienok vyššie než by som očakávala, takže budem do tej pozície “dorastať“ za pochodu, ale verím, že to bude v poriadku.
Myslím, že na dnes končím
kamaráti. Veľa toho teraz nenaspím, takže idem zase čajíkovať a čoskoro sa
s vami uvidím doma. Posielam hugs a teším sa. Papikýýý 🥰
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára