Kamoškovia, ahojte.
Hlásim sa Vám po troch mesiacoch v Bratislave. Ako ten
čas prešiel – nemám ani potuchy!
Ale povedala som si, že keďže presne o týždeň letím
opäť do Škótska (aj keď mi to trhá srdiečko, len na otočku) tak bude fajn vám
trochu porozprávať o tom, čo sa deje v mojom živote na Bratislavskej
pôjde. Pravdepodobne to bude vcelku krátka výpoveď, lebo nová práca mi
v podstate požiera 90% času, víkendov, sviatkov...života. :)
Ale o tom o chvíľu. Práve si sedkám v Martinuse, popíjam bazovú limonádu na vrch ktorej z nepochopiteľného dôvodu niekto nasypal chia semiačka, ktoré sa teraz dostali do slamky a ucpali ju....prosím prečo? Anyway... podarilo sa mi dnes výnimočne zdrhnúť z práce o niečo skôr, tak som si povedala, že využijem čas zmysluplne.
O desať minút neskôr....
Áno, už desať minút čumím do stropu a premýšľam, ako
vlastne začať. Občas mi pripadá, akoby som v Škótsku bola naposledy pred
dvoma rokmi, ale tak som sa cítila už po troch týždňoch od príletu...
a odrazu sú z toho tri mesiace. No a ako som si tu zvykala?
Joj kamoškovia moji, ťažko. Ako viete, všetko sa zbehlo
vcelku rýchlo, od momentu čo ma firma oslovila, po rozhodnutie, zbalenia mojich
pár švestiek a príletu domov. A myslím, že časť zo mňa sa rozhodla
skutočnosť, že zo Škótska odchádzam, na sto percent ignorovať a potom sa
tváriť veľmi prekvapene, keď som sa odrazu ocitla na posteli v detskej
izbe. Jeden by si myslel, že príchod “domov“ bude hračka a v podstate
si vôbec netreba zvykať. Ale poviem vám, treba. Teda aspoň mne to zrazu
pripadalo, ako by som sa v istom zmysle ocitla na novom mieste. Hoci som
domov, ako viete, chodievala celé roky pravidelne, udržiavala kontakty
s ľuďmi, vami, rodinkou, odrazu som si pripadla veľmi zvláštne. Priznám
sa, že prvé dva mesiace boli naozaj náročné. Jednak pre fakt, že sa mi zo
Škótska odísť nechcelo, a taktiež, zvykať si na novú prácu, aj keď sa na
ňu tešíte je samo o sebe dosť náročné. Z rôznych dôvodov som si
prešla takým malým krstom ohňom počas prvých pracovných týždňov, no a do
toho celého sa ešte pridružil fakt, že po šiestich rokoch samostatného
nažívania sa presuniete späť k rodičom a syndróm pocitu neschopnosti
je na svete. Veru, bola to sranda. Ale svitá na lepšie časy. Čo sa týka práce,
jej náplň a činnosti ktoré robím, to ma všetko veľmi baví. V podstate
robím presne to, čo som robiť chcela, dávam dokopy štáb, pripravujem natáčanie,
som priamo na pľaci.... nie je Beki, nie je štáb, nie je produkcia hehe.
Žartujem. Zas tak úplne to na mne celé nestojí, ale tak trošku áno. 😎A veľmi
ma to baví. Človek si po čase zvykne aj na kolektív a oni na vás, však,
a verím, že sa to bude aj ďalej zlepšovať a utužovať. Okrem mojej “štandardnej“
práce sa mi podarilo dostať sa aj do komparzu a zahrať sa na sestričku. Takže
ako je zrejmé, v práci sa naozaj nenudím. 😁
Takou ďalšou novinkou je, že som sa do tretice (A VERÍM ŽE
NAPOSLEDY) vydala na cestu šoférovania. Prihlásila som sa do autoškoly
a momentálne svoje víkendy a voľný čas trávim štúdiom teórie....ktorá
mi privádza absolútnu depresiu a nespavosť z nových testov už teraz,
ale ostávam pozitívna. Minulý víkend som mala druhú hodinu teórie. Keďže robím
individuálny kurz (kvôli času a aby som si ešte viac pochovala peňaženku)
teóriu sa učím sama doma cez e-learning a dokopy mám mať cca 4 stretnutia
predtým, než pôjdem na trenažér. Som rada, že po 20h šoférovania na ceste si
vyskúšam trenažér....asi by ma fakt mrzelo to minúť... Anyway, mala som druhú
hodinu kde som sa dostavila sama (inak sme až traja) a inštuktor sa
rozhodol ma nenápadne preskúšať... Trauma z účtovníctva zo strednej zaútočila
a hoci som strávila týždeň zapísaním 4Otich strán s poznámkam
a štúdiom, v momente kedy sa ma spýtal načo je spojka, môj mozog
začal niekde v pozadí tancovať rumbu a ja som si spomenula na všetky
repliky z Bridget Jonesovej, recept na tvarohový koláč, pripomenula som
si, že si musím na let dokúpiť priority luggage ale načo vám bola spojka som zo
seba vykoktať nevedela. Takže chodci... traste tešte sa! Ale nebojte, tak zlé to nie je. Hoci je
pravda, že pred tými novými testami mám rešpekt. Z jázd obavy vôbec nemám,
len tá teória dá zabrať. Občas s tým v robote prepadnem kolegov,
ukážem im testy a (áno, podvádzam) spýtam sa na výsledok, keď ani strýko
Google mi nevie povedať. A viete čo, neraz sa stalo, že ani oni nevedeli a to
sú všetci skúsení šoféri. Takže sa veľmi teším.
Myslím, že nateraz je to asi tak všetko kamoškovia moji. Ja
vám tu zas postupne zavesím nejaké novinky, ale už bude jednoduchšie sa
stretnúť aj osobne a pokecať si, načo sa veľmi teším. Zatiaľ sa majte
pekne. Papikýýýý 😊
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára