Aké máme doma počasie? Poviem vám, tu je to otras. Približne
štvrtý deň tu leje ako z krhly, fúka neskutočný vetrisko a do toho sa
ešte posledné dni pridali aj snehové prehánky. (Hej, hej, ten cukor čo som
spomínala.) Napadla vrstvička snehu, ktorá sa do rána roztopila, ale napriek
tomu som dostala email, že dnešná hodina je kvôli nepriazni počasia (a hlavne
snehu) zrušená. Na jednej strane je sranda to pozorovať, lebo celý Ayrshire je
kvôli tomu hore nohami a na internete nevidím nič iné, len výstrahy pred
počasím a ako sa kvôli tomu rušia a meškajú vlaky. (Zas aby som bola fér,
je pravda, že pri Glasgow toho snehu napadlo trošku viac, ale predsa.) A na
druhej strane potom chvíľu sedíte v kuchyni, ja ako človek
z Bratislavy, ktorý vie čo je poriadny sneh (aspoň z detstva), alebo
taká Riina z Fínska a pozorujete ten poprašok vonku. :D Čo dodať. Aspoň mám voľný deň a môžem napísať
o tých knižkách, ako som plánovala. :)
A okrem toho, aj takéto počasie je na niečo dobré.
Dobre sa pri tom číta, alebo pozerá film... Čo mi pripomína, včera sme boli so
spolužiakmi v kine na The Greatest Showman. Chcela som to vidieť už doma
ale nepodarilo sa, tak sme na tom boli včera.
Takže ak ste film ešte nevideli a počasie tiež nie je nič moc, je
to jedna z možností ako príjemne stráviť čas. Dej filmu nie je sám
o sebe veľmi prelomový, ale je to veľmi pekne spracované a sú tam
naozaj krásne skladby, ktoré perfektne formujú a posúvajú príbeh. Odchádzala
som z kina veľmi povzbudená a skladby mi hrali v hlave ešte pred
spaním. To len tak na okraj a teraz späť k literatúre. :)
Ako ste na tom mimochodom s predsavzatiami? Píšete si
každoročne zoznam? Ja hej, ale v kútiku duše to nevolám predsavzatiami,
ale nazvem si to po svojom – sny a ciele. Tým si v podstate vždy
začínam nový denník. Tento rok som si ale dala jedno ozajstné, nefalšované
predsavzatie a to (zas) viac čítať. Pár rokov dozadu som prečítala aj niekoľko
kníh za mesiac, ale tento posledný rok (až do Vianoc) som stihla ledva dve.
Ale viete čo? Čítať treba! Čítanie je
super! A tak som sa do toho nového predsavzatia vrhla
rovno po hlave a behom prázdnin som prečítala štyri super knihy,
o ktorých vám teraz napíšem. Pre prípad, že ste si dali podobné
predsavzatie, alebo cieľ a hľadáte nové knižky. A že ste to vy, tak
prihodím ešte dve knihy, ktoré som prečítala tu, jednu tesne pred Vianocami
a jednu po príchode sem. Tak nech
sa dobre číta!
Minulý semester sa mi tu (okrem povinnej literatúry)
podarilo prečítať knihu Klub nenapraviteľných optimistov. Dej sa odohráva v Paríži v roku
1959 a točí okolo dvanásťročného chlapca Michela, ktorý objaví v jednom
klube zadnú miestnosť, kde sa stretávajú migranti z rôznych kútov sveta.
Každý z nich má svoj jedinečný životný príbeh o tom, ako musel
opustiť svoju krajinu a rodinu. Michel rád počúva ich rozprávania, hrá
s nimi šach, a pritom sa aj v jeho živote udejú veci, ktoré...
rozhodne stoja za prečítanie :)
Napriek tomu, že je kniha vcelku hrubá, netrvalo veľmi dlho
prečítať ju. Je naozaj skvele napísaná, plná rôznych filozofických úvah (ale
nie nudných) a zároveň je plná faktov. V jednoduchých vetách je
ukrytých veľa hlbokých myšlienok, niekoľko z nich som si aj vypísala.
Rozhodne odporúčam. :)
Viete, píšem blog a tak je samozrejmé, že nejaké tie
blogy aj čítam. Je ich vcelku dosť, ktoré z času na čas navštívim, ale
pravidelne čítam možno dva alebo tri. A jeden z nich je aj
TerezaInOslo. (Uhm.. hej, poslúžil aj ako inšpirácia :D). Mám ten blog rada,
lebo autorka začala s písaním krátkych blogov, keď sa presťahovala z Čiech
do Osla, pracovala v kaviarni, robila vrcholovú gymnastiku, stretla tam
svojho manžela..... a píše ho až doteraz, keď opäť žijú v Prahe,
založili úspešnú spoločnosť na podporu blogerov v Čechách a teraz sa
tešia z prvého bábätka. No a knižka Šlehačková oblaka, ktorá
vyšla koncom minulého roka, je taká stručná autobiografia autorky blogu. Je to
milé čítanie na večery pred Vianocami a teplý čajík, ale (pri všetkej úcte) viac nie. Jediné, čo
mi občas trochu vadilo, boli až príliš „cukrové“ opisy, ale to je len môj
osobný názor. Inak je to milý spôsob ako stráviť večer.
No a teraz prichádza rad na knižky od Ježiška. Tento
rok som si napísala vcelku dlhý zoznam kníh a medzi nimi bol aj Bruno
Ferrero, Príbehy pre potešenie duše. Knihu som chcela hlavne kvôli
krásnym ilustráciám (ktoré mimochodom robila Slovenka), ale taktiež pre samotný
obsah (ako inak). Kniha obsahuje kratunké príbehy, ktoré sú vždy zakončené
nejakou myšlienkou. Sú rozdelené na sekcie o láske, rodine, ďalekých
krajoch a malých zázrakoch. Je to ten druh knihy, pri ktorej čítaní sa jednoducho cítite dobre a podvedome sa usmievate. Príbehy sú písané tak,
že kľudne môžu byť čítané deťom, ale aj dospelí v nich nájdu silnú myšlienku.
Určite vrelo odporúčam!
Ďalšia kniha, ktorú som si veľmi chcela prečítať sa volá Na
konci samoty od nemeckého autora Benedicta Wellsa (Hrôza skloňovať to).
Napriek pomerne mladému veku je dosť
oceňovaným autorom a tak som si povedala... skúsim. A dobre som
urobila. Príbeh je o mladom chlapcovi Julesovi a jeho súrodencoch,
ktorých rodičia zahynú pri autonehode. Súrodenci sa dostanú do internátnej
školy kde si každý vytvorí vlastný svet.
Jules sa stretne s Alvou a ich životy sa navždy spoja napriek
tomu, že ich cesty sa neskôr na dlhý čas rozdelia.
Kniha sa číta veľmi dobre, opäť som si vypísala zopár
myšlienok (asi sa z toho stane zvyk). Na druhej strane to ale nie je
niečo, čo tu ešte nikdy nebolo. Osobne mi to dejom pripomínalo knihu Láska je len slovo od Johannesa Maria
Simmela alebo „samotou“ knihu Samota od Natalia Gruesa. (Obe
mimochodom vrelo odporúčam).
Ďalšia kniha od Ježiska je Zvláštny smútok citrónového
koláča. Knihu som mala vyhliadnutú už pred rokom, ale dostala sa ku mne
až teraz. Príbeh o dievčati, ktoré z jedla vycíti, čo zažíva
a cíti človek, ktorý jedlo pripravil. Musím povedať, že knižka nebola tak
celkom ako som si predstavovala. Nebola zlá, ale niekedy som sa musela do
čítania tak trochu nútiť, hoci po začítaní sa to už šlo. Ale všeobecne mi
prišlo že, “potenciál hlavnej myšlienky“ je trochu nevyužitý. A jedna vec
mi naozaj vadila a to, že autorka nepoužívala absolútne nijaké ohraničenie
priamej reči. Jednoducho v jednom riadku raz rozprávala jedna, raz druhá
postava a odrazu som zistila, že to hovorí niekto úplne iný. Dá sa na to
zvyknúť, ale je to dosť nepríjemné. (O to viac, že knižka je len v českom
preklade, takže sa musíte trochu sústrediť aj na jazyk.) Nechcem vás ale od
knihy odradiť, možno že na ňu budete mať úplne iný názor ako ja :).
No a nakoniec je tu ešte jedna kniha, ktorú som dostala
od sestry na narodeniny a spolu s dvoma ďalšími (o ktorých napíšem
neskôr) som ju v kufri prepašovala až sem :). Je to už druhá zbierka
ilustrácií Sarah Andersenovej a volá sa Veľká šťastná huspeninka.
Knižka je také milé rozptýlenie do daždivých dní. Alebo dňa, keďže ju hravo
prečítate za večer. Ilustrácie sú vtipné, rovnako ako mini texty k nim.
Popisujú situácie z bežného života a aj keď sú niekedy nepríjemné,
dobre sa na nich zabavíte.
A to by bol nateraz koniec toho knižného článku. Snáď sa páčil, ak hej tak sa v budúcnosti
môžete tešiť na ďalší. A ak nie... môžete sa tešiť na všetky ostatné
články! :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára