No dobre, tak teda konečne, konečne sadám k počítaču (len teoreticky, prakticky za ním
sedím odkedy som otvorila oči) a idem napísať článok, ktorý mám rozpísaný
od minulého týždňa. Nehovoriac o plánoch o jeho napísaní spred dvoch
ďalších týždňov. Pretože nejakým neuveriteľným spôsobom je pomaly polovica
februára za nami... Teda nie pomaly ale určite. A tak som si povedala, že
sa donútim a hneď, tu a teraz, to zo seba všetko dostanem. Lebo každý týždeň
si len zbieram v hlave myšlienky a robím si neviditeľné boďáky čo
napíšem, lenže prejde toľko času kým sa k tomu dostanem, že polovicu
zabudnem. A poviem vám úprimne, ani neviem kde začať. Ale asi som vám len
chcela dať vedieť, že ešte stále žijem (hoci môj kaktus Pedro už nie, skonal
asi týždeň po poslednom článku) a že je všetko oki doki, len je toho veľa.
A tak ak si nájdete čas (a hlavne chuť) môžete si prečítať o tomto mojom
malom kolotoči, ktorý zo seba momentálne úspešne vylievam...
Áno, ako som už povedala, od rána sedím za počítačom a týram
sa s ďalšou esejou. Ale viete čo? Konečne sa mi dnes podarilo napísať
polovicu a tak sa z toho teším, že som si povedala že to oslávim článočkom.
(Asi som zjedla až moc „motivačnej“ čokolády a tak môj mozog produkuje
jedna báseň. Poznáte to, poviete si... no teraz idem písať esej, tak potrebujem
trochu cukru aby mi fungoval mozog a odrazu zistíte, že máte mozog ako
Lucy z filmu Luca Bessona, lebo z kúsku čokolády bola celá Milka a vy
máte toľko energie ako počítač z budúcnosti.)
A teda aby som sa konečne dostala k tomu ako sa
mávam, začnem školou. Škola je tento semester fakt super, mám ju trikrát do
týždňa a som obzvlášť nadšená z predmetu Studio Production. Tam
tvoríme krátke štúdiové programy spolu s pridaním grafiky a hudby a je
to fakt super. Každý týždeň sa striedame a vždy robíme niečo iné. Ja som
bola už režisér, alebo kameraman, ale najviac ma bavilo sedieť v miestnosti
plnej tlačidiel a mačkať ich. To dostanete
také super slúchadlá s mikrofónom a viete sa vďaka tomu baviť s ľuďmi
v štúdiu a pri tom prepínate medzi jednotlivými kamerami a pridávate
grafiku. No úplná mágia!
 |
| Toto je len taká maličká časť z tých tlačidielok, ktoré mi robia takú radosť :) |
Ďalší predmet je Documentary kde momentálne začíname točiť dokument o ASMR (ak neviete čo to je, kuknite na jutub – ani som len netušila, že niečo také existuje, ale je to úplný horor). No a nakoniec je tu veľmi teoretický predmet na ktorý práve potím esej s termínom na budúcu stredu. Ale máme tam veľmi milého profesora, takže je to tiež fajn.
No a popri týchto školských aktivitách ešte stále
pracujem v poľskej kaviarničke a áno, stále sa z toho teším ako
malé bábo. Akurát poväčšine pracujem štyri dni v týždni, takže je toho
trošku viac než minulý semester. Do toho
som si ešte vymyslela, že budem s českou kamarátkou chodiť na tréningy do
fitka aspoň trikrát týždenne – lebo veď prečo nie. Takže je to momentálne
vcelku vtipné obdobie. O to viac, pokiaľ ste študent na intráku
a popri týchto školských a mimoškolských aktivitách musíte (áno,
jednoducho musíte) stíhať aj iné veci, ako napríklad nákupy, pranie (včera ráno
som s hrôzu zistila, že nemám jediný čistý pár ponožiek) alebo raz za čas
si aj niečo uvariť. Lebo žiaľ, ak si to nespravíte vy, tak nikto. Asi som si počas
Vianoc až moc privykla na to, že napríklad mydlo v nádobke sa doplní
„samo“ (pozdravujem domov:)) alebo že sprchový gél je vec ktorú skrátka fakt
kupovať nemusím... A naraz som len jeden večer zistila, že hm... musím.
Alebo aj toaletný papier. To je téma sama o sebe. A o upratovaní ani nehovorím. Celý týždeň
predstieram, že tie chumáče prachu sa mi len zdajú ale pomaly už začínajú
samé od seba tancovať po izbe tak s tým asi budem musieť niečo urobiť...
Takže takto nejako si tu zatiaľ nažívam. Kuchyňa ešte stojí,
vo varení sa vcelku vyžívam (dokonca ani mäso ma už nedesí tak ako kedysi) a ak
nerátam ten malý prešľap kedy som skončila pri vyberaní kúskov teflónu z pudingu,
tak je všetko v najlepšom poriadku. S Albou sme obe závislé na krasokorčuľovaní
(joj aká som rada, že v tom nie som sama!) a tak keď je čas, do
druhej ráno pozeráme záznamy z olympiády.
Niektoré dni sú veľmi zaujímavé. To minule som vstala, bola
asi streda, išla som si po raňajky a naraz vidím cudzieho človeka spať na
gauči. Len tak, v strede týždňa. Tak som si nachystala raňajky, aj som ich
zjedla a pomaly som začínala rozmýšľať či vôbec dýcha, ale po chvíli sa
otočil tak som ho nechala spať. Keď som sa potom vrátila zo školy už tam
nebol... ale zabudol si jednu topánku.
Počasie je tiež úplné šialenstvo, takmer každý deň aspoň na
chvíľu sneží, a behom pol dňa sa vystriedajú snehové prehánky s dažďom,
slnko alebo obrovský vetrisko. S dáždnikom som to vzdala už dávno, takže
keď ráno idem do práce a leje... skončím mokrá. Ale aspoň sa nemusím báť,
že mi päťkrát zlomený dáždnik vypichne oko.
 |
| Tu som sa dosť radovala, lebo konečne začalo riadne snežiť... asi pre troma týždňami. |
Zajtra mám Studio Production tak sa teším a cez víkend
pracujem, takže sa tiež teším. Zatiaľ sa teda majte dobre a keď bude čas
tak sa zas na chvíľu ozvem.
P.S. ďakujem za všetky správy a fotky a že si aj
tieto moje textíky občas prečítate :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára