Milí moji kamaráti, rodinka, čitatelia... :)
Opäť sa raz hlásim z maličkého veterného
Ayru, kde som práve začala druhý semester druhého ročníka. (Že fu!) Úspešne som
sa sem dopravila v stredu večer po naozaj dlhej a nervóznej ceste,
počas ktorej som si len potvrdila, že lietanie mi spôsobuje ujmu na psychickom
zdraví. Dve noci som takmer nespala a v deň odletu som bola nervóznejšia než
pred mojim prvým letom. Jednak kvôli batožine, (lebo jedna nemenovaná
spoločnosť, okrem rušenia a zmien letov mení aj pravidlá pre batožinu) a čiastočne
aj kvôli prestupom. Letela som dvoma lietadlami, z BA do Bruselu, kde som
mala cca 40 minút na prestup, (áno, áno, už vidíte tú paniku v mojich očiach),
nevraviac o tom, že na letisku v Bruseli majú všetci pocit, že
francúzština je jazyk svetovejší než angličtina a preto na vás zo zásady
hovoria len po francúzsky. Keď som konečne dobehla k bráne, ktorá bola asi
dva roky od vstupnej haly, hlas v rozhlase oznámil, že let sa posúva o viac
než hodinu... Bomba. To už ma začal zmáhať hlad, ale keďže pri “mojej bráne“
bol len jediný malinký stánok s občerstvením v ktorom ste našli akurát
tak toast so syrom a kilom majonézy za 5,90 povedala som si, že radšej
ostanem o hlade...
Konečne sme sa dostali do lietadla a počas tej hodiny a pól
som zas raz takmer urvala opierky na ruky, lebo to s nami niekoľkokrát veľmi
fajnovo zatriaslo a ja som ku všetkej smole a zúfalstvu zistila, že
jediný film, ktorý som si stiahla na rozptýlenie sa mi do mobilu stiahol bez
zvuku (???!!! nechápem, ale u mňa je možné všetko). Z Bruselu som si
zaletela do Glasgow a po dvoch, hodinu a pól dlhých letoch, ma ešte
čakala cesta autobusom a ešte jedna hodina vlakom ku mne. Dorazila som
niečo po jedenástej a po krátkom zvítaní s fínsko-španielskymi
spolubývajúcimi a telefonáte s rodinkou som spokojne zaľahla. (S
radostným zistením, že môj kaktus Pedro stále žije... Zistenie že pri mne
zakape aj kaktus by som už asi fakt neprežila...)
Prvé dni som trávila klasicky nákupmi, upratovaním
a dokonca som stihla vo štvrtok aj školu. Od včera som zas začala pracovať
v kaviarni, takže sa radujem :) A teraz ma čaká hlavne škola, mám
všetko nové premety, takže som veľmi zvedavá.
Pomaly si zvykám na angličtinu všade
naokolo a opäť sa zabieham do škótskeho systému. Po Vianociach to ide vždy o málinko
ťažšie, lebo ten jeden mesiac je veľmi intenzívny a nabitý všetkým možným, ale
pôjde to :) A ja som hlavne vďačná za ten úžasný mesiac doma!
Opäť raz krásne Vianoce, ešte aj Mikuláša som
stihla, pečenie s babinkou, zdobenie perníkov (to by som mohla robiť celý
rok) a stromčekov, stretnutia s vami, zopár vianočným večierkov, konečne
som zas veľa čítala (to bude asi článoček sám o sebe), dokonca som stihla
aj Ceilidh na Slovensku, bola v kine, nemusela som prať v rukách,
veľa piekla, papala domáce mňamky (no... papala je asi slabé slovo, ale kedy
inokedy ak nie na Vianoce, však :D), oslávila Nový Rok na troch rozličným miestach,
dozvedela som sa od vás novinky a udalosti, kvôli ktorým sa teším na leto
už teraz a aj narodeninky som si pooslavovala s vami! Takže len veľká
vďačnosť a dobitie bateriek na prichádzajúci semester. Nehovoriac o super
darčekoch ktoré som si sem priniesla a ktoré mi čas tu spríjemnia ešte viac.
Ako napríklad knižky a hlavne nový termofor. Och to vám je vecička! Ak rozmýšľate
nad darčekom pre niekoho, komu je stále zima, určite kúpte termofor. Ja som ho
dostala na Vianoce a je to najlepšia vec na svete! (Navyše dnes už
zoženiete aj také, čo vyzerajú viac ako plyšáci, než vak na horúcu vodu, ale o to
lepšie to je. Ja mám taký so psíkom, a hneď sa mi lepšie teplejšie spí
:))
Tak asi
toľko na úvod k druhému semestru. Jediné, čo ma mrzí je, že som tento rok
nestihla poriadny sneh, ale tunajšia predpoveď varuje pred snehovými prehánkami. Tak som zvedavá koľko milimetrov
cukru tu napadne :) Potom o tom možno napíšem. Zatiaľ sa majte pekne a píšte
mi ako sa mávate :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára