Náš malý výlet do Barcelony

Vonku pekne svieti slniečko a ja som sa rozhodla, takto uvelebená na vyhriatom gauči, trošku vám napísať o tom, ako sme sa mali na našom krátkom výlete v Barcelone. Na článok som sa chystala už dva mesiace predtým, ale dialo sa toho toľko; finišovanie školy, natáčanie, film sa nám dostal na festival, ešte som aj domov stihla ísť, hľadanie stáže a roboty, boľavé zuby, a kopec ďalších vecí, že na článok už čas neostal. Ale keďže som sa stihla s niektorými z vás stretnúť pokým som bola doma a s ďalšími si dĺĺĺho písať alebo volať (za čo som veľmi vďačná), predošlé dva mesiace preskočím a pustím sa rovno do písania o Barcelone.

Takže... Naša cesta sa začala minulú sobotu. Okolo tretej sme nasadli do auta, zviezli sa na krátky obed a potom pekne šup na letisko. Samozrejme, že na letisku nechcete parkovať štyri dni, teda pokiaľ ste nevyhrali jackpot, v takom prípade by vám to bolo jedno. Ale my sme nevyhrali a tak sme hľadali kde v meste blízko letiska by sa dalo zaparkovať. Krúžili sme takmer 20 minút a nakoniec sme našli miesto pri vlakovej stanici a SMARTina (čo je Matthewove nové autíčko, malý Smart menom Smartina, na ktorú asi začnem čoskoro žiarliť) sa uvelebila na chodníku pred rodinnými domami. Odtiaľ sme to mali asi desať minút na letisko Prestwick. Najmenšie letisko na svete a samozrejme, že kontrola batožiny trvala najdlhšie. Keď sme sa konečne dostali cez kontrou zistili sme, že náš let je posunutý takmer o dve hodiny neskôr. Paráda. A tak sme čakali. Keďže letisko bolo veľké asi ako špendlíková hlavička, uvelebili sme sa v jedinej kaviarni čo tam bola a dali si aspoň čaj... najdrahší na svete. Aj keď pomaly, ale čas prešiel a my sme sa presunuli do lietadla. A hoci počas letu turbulencie neboli, môj žalúdok sa rozhodol robiť neplechu a tak som sa nevedela dočkať, kedy konečne pristaneme. Klasicky som zvierala sedadlo pred sebou tak, až mi modrali prsty  a teraz aj Matthewovu ruku, čo výrazne pomohlo. Let sme prežili a niečo po polnoci sme pristáli v Barcelone. Keďže už bolo neskoro, rozhodli sme sa pre taxík, aby sme si ušetrili zdĺhavú okružnú jazdu autobusom cez celé mesto. Milý indický taxikár, ktorý vedel asi tak tri slová po anglicky (Kam? Libry? alebo Eurá?) nás zaviezol priamo na hotel. Peňaženka trochu krvácala, ale hlavne, že sme boli na mieste.

Tip č. 1. Pokiaľ nemáte veľmi neskorý let, je lepšie ísť z letiska (prípadne aj na letisko) autobusom. Aerobus stojím priamo na letisku a cesta do centra stojí 5,9eur. Ak sa chystáte domov, tak v centre mesta vždy stoja dva autobusy a každý ide na iný terminál, takže vám ešte ušetrí cestu cez obrovské letisko. Na druhej strane taxík je rýchlejší a pohodlnejší, ale rátajte s tým že minimálna sadzba za akúkoľvek trasu z letiska je 22 eur a do centra je to vyše 30.

V nedeľu ráno sme boli veľmi leniví a ostali na izbe takmer do dvanástej. Keď sme sa konečne vybrali von, slniečko svietilo a bolo teplo. Prešli sme sa pešo do mesta, hoci sme bývali priamo v meste do centra to bola riadna štreka pešo. Bývali sme asi 10min od Sagrada Familia, nádhernej stavby od Antonia Gaudího. Ľudí samozrejme milión a tak sme sa po chvíľke prekľučkovali ďalej do centra. Mesto je veľmi pekné, plno futbalových ihrísk kde sa len pozriete a hlavne krásne parky, kde ľudia len tak posedávali, čítali, hrali na gitare alebo venčili psíkov. Po asi dvoch hodinách sme sa dostali na pláž. Opäť preľudnená, ale veľmi pekná časť Barcelony. Vlny boli dosť veľké, dokonca tak, že zopár ľudí sa pokúšalo surfovať. Prešli sme sa pozdĺž celej pláže a nakoniec sa vrátili späť do mesta. Vonku sme strávili dokopy asi štyri hodiny, takže sme boli vcelku unavení. Plus Matthew, s jeho klasickou škótskou bielou kožou, po dni strávenom na slnku vyzeral trošku ako krab Sebastián z Ariel. A tak sme sa šli schovať späť do hotela. Kde som samozrejme zistila, že nie len on je krab Sebastián, ale moja koža si zrejme už tak odvykla od slnka, že tie 4 hodiny na slniečku ma stáli dve ramená, červené ako paradajky.  

Tip č. 2.  Pokiaľ sa vám dá, že to batožina dovolí, prineste si so sebou opaľovací krém. V Barcelone (ale predpokladám že všetky letné turistické miesta) na tom riadne zarábajú. Zatiaľ čo tu v Tescu zoženiete fľašu krému za 4 libry, tam je priemerná cena 15eur.

Na izbe sme oddychovali takmer do ôsmej, medzičasom Matthew pozeral biliardový zápas v nemčine, keďže on sám hráva už pár rokov, plus to bol jediný poriadny program čo sme chytali, okrem španielskych telenoviel. Nakoniec sme sa vybrali von a dali si veľmi zdravú večeru v podobe vaflí a zmrzliny. Krásne zavŕšenie prvého dňa.

Keďže sme prvý deň nachodili snáď milión kilometrov, druhý deň bol viac pokojný. Zastavili sme sa vonku na obed a keď slniečko pálilo najviac, schovali sme sa do hotela.

Tip č. 3. Čo sa týka jedenia v Barcelone, je viacero možností. Buď sa môžete chodiť najesť do reštaurácií, alebo si zaobstarať papanie na vlastnú päsť. My sme robili oboje. Na hotely sme si síce variť nemohli, ale niečo malé na raňajky a večere sme si vždy zaobstarali v supermarkete. Väčšina z nich je otvorených nonstop, 24h. Na druhej strane reštaurácie sú o niečo drahšie, ale koľkokrát do roka ide človek na dovolenku, však? Všetky reštaurácie v centre mesta majú menu aj po anglicky, na okraji mesta potrebujete buď trochu španielčiny alebo menu s obrázkami. My nie sme veľmi na tradičnú morskú kuchyňu a tak sme si našli vlastné miesta kde sa najesť. Jedno z nich bolo BUNSEN. Je to utešené miesto priamo v centre, kde hrajú najlepšiu hudbu na svete (80. roky) s veľmi milým personálom (čo je žiaľ v Barcelone veľmi zriedkavé) Ja nie som veľký fanúšik burgrov, stačí mi tak raz do roka, ale tu som si naozaj pochutila. Na druhej strane Matthew, ktorý je na ne priam odborník, sa oblizoval až za ušami, takže miesto stojí za to vyskúšať.  A pokiaľ máte radi sladké, Chocolat-Box je skvelé miesto, kde majú zákusky a zmrzlinu od výmyslu sveta a robia skvelé vafle.

Tip č. 4. Nejak som sa rozbehla s tými tipmi, ale veď dobre. Zakaždým si po platbe skontrolujte bloček (a to robte vždy, nie len na dovolenke). Ale na miesto, kde sa hemží kopec turistov a reštaurácie praskajú vo švíkoch je dobré si hneď skontrolovať bloček, aby sa vám nestalo čo nám. Mali sme platiť 25 za obed a keď som pozrela na výpis z karty, našla som tam sumu 37,90, lebo slečna si pomýlila stoly. Nevadí, stáva sa, ale treba kontrolovať.

Jeden z najväčších zážitkov, ktorý sme v Barcelone mali, bolo pozeranie futbalu. Vysvetlím. Ja nie som fanúšik futbalu, ale Matthew áno. Matthew hráva futbal niekoľkokrát do týždňa a je veľký fanúšik FC Liverpool, ktorý zhodou okolností, hral s FC Barcelona, keď sme boli v Barcelone. No tak si viete predstaviť. Ja som trvala na tom, že pôjdeme pozerať do nejakého škótskeho, alebo minimálne írskeho pubu, lebo však... nie som samovrah. Ale samozrejme, keď sme chceli pol hodinu pred zápasom nájsť miesto na sedenie, všetko bolo obsadené. A tak sme skončili v “normálnom“ barcelonskom pube. Rozumej – boli sme JEDINÍ dvaja z celého osadenstva, čo fandili Liverpoolu. A predstavte si, Liverpool vyhral nad Barcelonou 4:0. Joj tak sme zdrhali k metru ako nikdy. Ale bol to skvelý zážitok. Ja som si to tiež užila, atmosféra bola výborná a mali ste vidieť Matthewa. Preskákal a prekričal celú cestu na stanicu, takže si dovolím skonštatovať, že bol celkom spokojný.

Tip č. 5. Metro je naozaj úžasný spôsob dopravy. Je to rýchle a dostanete sa všade. Pokiaľ bývate mimo centra ako my, môžete si buď predĺžiť prechádzku do centra o 40min, alebo ísť metrom. Jednorazový lístok stojí 2,2eur. Ale môžete si kúpiť aj tzv. turistický, ten vás vyjde na 10eur, ale za to sa môžete vyvážať do sýtosti.

Posledný deň, sme museli opustiť izbu do 12tej. Takže sme sa pekne pobalili, trošku upratali a vybrali sme sa von. Let sme mali až o desiatej večer, takže pred nami celý deň. Pokrúžili sme si po centre mesta, prezreli si obchodíky. Barcelona je plná maličkých uličiek, v ktorých nájdete úžasné obchodíky s najrôznejším, alebo najčudnejším, tovarom. Klasikou je La Rambla, dlhočizná ulica v centre mesta kde máte po oboch stranách stánky so všetkým možným. Od oblečenia, šperkov, kaktusov v kvetináčoch veľkosti magnetky na ľadničku, až po jedlo, zmrzlinu, alebo lístky na prehliadku mesta. Keď kráčate po La Rambla smerom k pláži a zahnete doľava, dostanete sa do tzv. Gotickej štvrti, kde nájdete všetky tie malé čarovné uličky. Určite sa oplatí vidieť aj Mercat de la Boqueria, obrovský trh kde nájdete všetko od rýb, cez pečivo, ovocie, zeleninu až po sladkosti.  

Barcelona je naozaj skvelé miesto a je veľa vecí a zaujímavostí ktoré môžete vidieť bez toho aby ste museli kupovať predražené lístky. Stačí, keď sa vám chce trošku chodiť. My sme náš výlet zavŕšili obed v BUNSEN (áno opäť, čo vám poviem, niekto tu má rád burgre) a pomaly sme sa vybrali k autobusom, ktoré nás zaviezli priamo na letisko. Letisko v Barcelone je obrovské, úprimne, sama by som hľadala svoju bránu asi tak tri dni. (Asi tak ako všetko v Barcelone. Posledný deň som bola schopná trafiť k hotelu zo Sagrada Familia, takže asi toľko k mojej orientácií. Ešte dobre, že Matthew trafí všade.) Na letisku sme si počkali na let a ja som sa pre istotu zdrogovala Kinedrilom, aby som predišla protestom môjho žalúdka. A keďže ako viete, mňa táto tabletka neskutočne uspáva, Matthew mal o zábavu postarané, lebo počas letu som nebola schopná udržať rovno hlavu. Po pristátí som sa ale rýchlo prebrala, respektíve, prebral ma teplotný rozdiel, keď sme o polnoci pristáli v Prestwicku. Prešli sme sa k Smartine a pekne domov do tepla. Obaja sme boli pekne “dovolenkovo unavení“ a tak sme hneď zaľahli.

Takže asi toľko k nášmu výletu v Barcelone. Pokiaľ ste sa dočítali až sem, tak som rada a ďakujem. Ja sa zas príležitostne ozvem. Zajtra ma čaká pohovor do práce a o dva týždne mám pár dňovú stáž na pľaci v Glasgow. Plus ma čaká natáčanie videa na interview pre BBC, takže zrejme bude o čom písať. Pozdravujem si vás domov!