Tak fajn. Šesť hodín a hoci som si dala budík na
deviatu ráno, moja cestovná horúčka a upršané počasie tvoriace blbý tlak a bolesť
hlavy mi spať nedajú. A tak som si povedala dobre, čas nejako využijem a napíšem
vám v skratke o mojich posledných dňoch tohto semestra. O dvanástej
totiž sadám na vlak a podniknem moju, už pravidelnú a dobre známu
cestu na letisko v Edinburghu. Kufor už leží pobalený na chodbe, prvýkrát od
roku 2016 mám letenku ktorá povoľuje len jednu tašku do kabíny a môj malý
modrý kufrík je nútený ísť do podpalubia (či ako sa volá batožinový priestor
lietadla). Čo vám poviem, tri týždne pred odletom už nie je šanca zohnať si Priority let. Tak ale čo už, ešte že idem len jedným lietadlom. Na raňajky som mala
plátok chleba s maslom a približne troma plátkami uhorky, správne,
viac neostalo, pekne dopapať zvyšky pred odletom a takto pekne prichystaná
idem naťukať čo-to o posledných dňoch.
V stručnosti poviem, že posledné dni sa niesli v znamení
omalovánok a kina... a ešte BBC, ale k tomu sa dostanem. Ešte nikdy
som v Škótsku neostala takto “dlho.“ Moja cesta domov sa vždy začala
koncom marca, alebo apríla, ale ako vidím, tak sa to každý rok posúva o mesiac
neskôr, tak som zvedavá ako skončím ten budúci rok. Lenže úprimne vám poviem,
že ja a moja milá fínska spolubývajúca sme jediné z nášho “medzinárodného“
tímu, kto tu ešte ostal. Ostatné spolužiačky a spolužiaci dávno odleteli
domov a tak tu trávime čas so škótskymi spolužiakmi a kamarátmi. Ale čo
vám budem hovoriť, času je dosť a tak som si po dlhej dobe kúpila omalovánky...
Minulý mesiac som si skoro dušu vypísala, nakoľko som sa
snažila silou-mocou zohnať stáž v nejake televíznej alebo produkčnej
spoločnosti v Glasgow. Ako sa ukázalo, úloha nebola vôbec jednoduchá a tak
ani po vyše 30tich rozposlaných životopisoch a motivačných listoch sa mi
nepodarilo stáž zohnať. A tak som si povedala, že si zaletím na nejaký čas
domov. Úprimne, ani neviem ako dlhý ten čas bude, letenka je zatiaľ jednosmerná.
Okrem iného som sa prihlásila aj na dve pozície na prácu v BBC, nakoľko
hľadali do tímu ľudí na juniorské/ výpomocné pozície (ale stále vcelku fajn
platené) a tak som si povedala, že skúsim. Samozrejme, ja som človek skromný,
hlavne čo sa týka nádeji, že moja prvá robota bude v BBC, ale vyskúšať
treba. Aspoň viem ako to tam chodí a pribudla mi nová skúsenosť – natáčanie
60 a 90 sekundových video-interview, ktoré sa ukázali byť riadny požierač
nervov. Ak sa mi podarí, rada by som zostrihala všetky tie pokusné videá, dobre
som sa na nich neskôr bavila, ale budem sa musieť veľa “vypípať.“ Našťastie sú
ale všetky videá poslané a teraz musím len čakať. Pokiaľ by sa mi nejakým
zázrakom niekto ozval a pozval ma na ďalšie kolo, tak priletím späť podľa
potreby, a ak nie, tak potom až na júl na Matthewove narodeniny, uvidíme. Dobrá
správa je, že aj keby sa BBC neozvalo, tak ako som sa včera dozvedela, bola mi
ponúknutá práca na škole, kam som robila pohovor minulý týždeň. Pozícia je
Student Assistant a naozaj sa z toho teším, lebo to vyzerá veľmi
zaujímavo, okrem nejakej tej administratívy a organizácie, budem pracovať
aj priamo s ostatnými a hlavne novými študentami. Tak sa teším, lebo
je to rozhodne posun od “čašníčenia“ a pre snáď budúcu prácu produkčnej, vcelku
užitočná skúsenosť.
Ale vás ešte asi zaujíma, čo som robila minulý týždeň v BBC,
však? Nuž, BBC organizovalo také jednodňové podujatie pre mladých do 25 rokov,
kde robili prieskum o tom, ako často a veľmi, dnešná mládež trávi “digitálny
čas“ a hlavne aké programy, filmy, zvyknú mladí ľudia pozerať. A tak sme
si s kamošmi povedali prečo nie, pozvánka sľubovala nejaké workshopy, prehliadku
po celom BBC, rôzne aktivity a papier o účasti.... no a v neposlednom
rade, jedlo na celý deň. A tak sme pekne ráno sadli na vlak a odviezli
sa na miesto, kde chce pravdepodobne každý z nás, aspoň na chvíľu v budúcnosti
pracovať. A skúsenosť to bola veľmi zaujímavá. Celé doobedie sme strávili v malých
skupinkách a spolu s ľuďmi z BBC sme viedli rôzne diskusie,
alebo vypracovávali malé úlohy. Po obede sme sa presunuli do väčších skupín a následne
pracovali tak. No a nakoniec nás čakala prehliadka po celej budove. Poviem
vám, veľmi pekne navrhnuté mravenisko. Ale každopádne som rada, že som sa tam
dostala a mala možnosť vidieť ako to tam chodí. A pre prípad, že by
motyka vystrelila tak viem kde mám ísť, aby som si trafila do kancelárie, hehe.
Takže asi toľko k BBC. Zvyšné dni ako som povedala, už
boli veľmi pokojné, výsledky zo školy prišli včera, prešla som, takže tretí
ročník mám oficiálne za sebou, ani sa mi nechce veriť. A tak sme dni
trávili omalovánkami, asi môj životný rekord. Pochybujem, že som niekedy
vyfarbila viac obrázkov v priebehu 4 dní ako teraz. Okrem toho som sa ešte
snažila vidieť so škótskymi kamarátmi no a v neposlednom rade sme si
zašli do kina. Ono je vcelku výhoda mať priateľa čo robí v kine a tým
pádom neplatiť za lístky. My sme s Riinou pozreli Tajný život Maznáčikov 2 a Rocketman
v jeden deň a oba filmy vrelo odporúčam. Prvý diel Miláčikov sa mi
naozaj páčil, ale tu som sa nasmiala ešte viac, veľmi milý film. No a Rocketman, miniláne tak super ako Bohemian Rhapsody, ak nie ešte viac. Bolo
to celkom iné spracovanie, ale rozhodne stojí za pozretie. No a včera sme
s Matthewom boli pozieť.... áno, Tajný
život maznáčikov 2, zase, lebo on to ešte nevidel a ja som sa bavila
aj druhýkrát. No a neskôr sme si pozreli Booksmart, čo tiež veľmi odporúčam. Veľmi dobrý film.
Takže asi toľko k týmto dňom. Odkedy sme došli z Barcelony
som ešte stihla skončiť aj v zubárskom kresle, veľmi zaujímavý zážitok, pre
istotu idem aj našej slovenskej zubárke, nech mi skontroluje čo mi bolo
porobené so zubom. Prvýkrát som mala injekciu, ktorí pôsobila takmer 4 hodiny a tak
som sa veľmi dobre bavila na posielaní vtipných videí s polomŕtvou tvárou
mojej sestre. Čo vám poviem, celá ja. Okrem toho som bola každý týždeň trikrát
na zumbe a stala sa vcelku závislou, stihla som si dvakrát zahrať bowling
a dokonca som vyhrala! No a to by som nebola ja, keby som neobjavila
nejakú somarinu, čo ma ale nadchýna ako malé decko, zatiaľ čo Matthew a Riina
a pravdepodobne zvyšok sveta len krúti hlavou. Áno, Beki objavila jeden filter
na messengeri z ktorého je úplne hotová a tak si čas kráti posielaním
fotiek a videí svojej sestre a rodičom. Sestre preto, lebo ju to fajne
otravuje (diabolský smiech v pozadí) a rodičom preto, lebo sa na tom
dobre bavia.
A týmto teda ukončím svoj posledný zápis tretieho
ročníka a pôjdem si ešte dobaliť posledné veci.
Čoskoro sa uvidíme....veľmi
skoro... a povieme si viac. Už sa na vás moc tešíííím :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára